Európska únia a Európske spoločenstvá
Daniela Nováčková
Autorka sa vo svojej práci v širšom kontexte zaoberá vývojom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zameriava sa hlavne na trojpilierovú štruktúru Európskej únie a na vývoj zmluvnej základne. Tri Európske spoločenstvá, t. j. Európske spoločenstvo, Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, ktoré tvoria prvý pilier Európskej únie, sú založené na nadnárodnej spolupráci. Nadnárodný charakter ES sa prejavuje n
ajmä pri činnosti niektorých inštitúcií a v zákonodarnom procese. Druhý pilier Európskej únie tvorí spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a tretí pilier Európskej únie tvorí spolupráca v oblasti vnútorných vecí a súdnictva, pre ktoré je charakteristickým znakom predovšetkým medzivládna spolupráca. V merite veci ide o koordinovaný systém spolupráce, pretože právomoci v uvedených oblastiach neboli postúpené na spoločné inštitúcie a členské štáty rozhodujú na základe jednomyseľnosti prostredníctvom Rady .
Vzhľadom na to, že Európska únia je ekonomicko-integračnou asociáciou štátov, ktorá nemá medzinárodnoprávnu subjektivitu, táto kapitola sa zaoberá aj právnou povahou Európskych spoločenstiev a ich medzinárodnoprávnou subjektivitou. Európska únia má svoj vlastný inštitucionálny a právny systém, avšak svoju pôsobnosť môže uplatňovať iba v takom rozsahu a formách, ktoré jej boli priznané všetkými členskými štátmi Európskej únie.
The European Union and the European Communities
Daniela Nováčková
The author deals in her paper with the development of the European Communities and the European Union in the broader context. She mainly focuses on the three-pillared structure of the European Union and the development of the Treaties, which constitute its basis. Three European Communities, i.e. the European Community, the European Coal and Steel Community and the European Atomic Energy Community, forming the first pillar of the European Union are based on a supranational cooperation. The supranational character of EC is especially demonstrated by the activity of its institutions and in the legislative process. The Common Foreign and Security Policy form the second pillar of the European Union and the Third Pillar comprises cooperation in the area of justice and home affairs, whose special feature is intergovernmental cooperation. In fact, it is a coordinated system of cooperation, since the powers in the mentioned areas were not transferred to the common institutions and Member States decide in the EU Council on the basis of unanimity.
Since the European Union is the economic and integration association of states, which has not legal personality under the international law, this chapter also deals with the legal status of European Communities and their legal personality under the international law. The European Union has its own institutional and legal system, but it operates only in scope and forms granted to it by all Member States
Systém inštitúcií EÚ a prameňov európskeho práva
Peter Colotka
Zmyslom state Inštitucionálny systém Európskej únie je podať obraz siete inštitucionálnych aktérov európskej integrácie. V centre pozornosti sa postupne ocitá päť hlavných inštitúcií – Európska rada, Rada EÚ, Európska komisia, Európsky parlament a Súdny dvor ES (v kontraste s ďalšou inštitucionálnou štruktúrou európskej súdnej moci – so Súdom prvého stupňa). Postup, ktorý autor zvolil pri ich portrétovaní, sa usiluje vyjsť v ústrety najsúčasnejším trendom upl
atňovaným pri spracúvaní danej problematiky. Pokus o plastické zobrazenie hlavných inštitúcií EÚ zahŕňa špecifiká každej z nich, ako aj ilustrácie ich vzájomných funkčných väzieb – a to najmä na pozadí úloh, ktoré hrajú v rámci legislatívneho procesu. Časť príspevku venovaná špecializovaným inštitúciám zahŕňa Účtovný dvor, Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európsku investičnú banku a Európsku centrálnu banku. „Ďalšie inštitúcie“ predstavujú záverečný podtitul, ktorý vskutku už iba referenčne upozorňuje na Európsku banku pre obnovu a rozvoj, Európsky protikorupčný úrad a širokú škálu tzv. „agentúr“ vrátane Europolu. Pri charakteristike všetkých samostatne opísaných inštitúcií EÚ bolo snahou prezentovať ich štruktúru, ako aj niektoré zmeny, ktoré by sa tej-ktorej inštitúcie dotkli v prípade, že do platnosti vstúpi Zmluva z Nice.
Stať Pramene európskeho práva sprostredkúva poznatky súvisiace s konvenčným vymedzením pojmu „európske právo“, vzťahovanému na európske integračné procesy. Prierez právnych prameňov európskeho práva reflektuje členenie európskeho práva na právo Európskej únie a komunitárne právo. Zahŕňa aktuálny náčrt statusu Zmluvy o Európskej únii, ktorá obsahuje i pravidlá zmien komunitárneho zmluvného práva. Prehľad právnych prameňov
európskeho práva zviditelňuje štruktúru komunitárneho práva zahŕňajúcu primárne právne pramene ES a sekundárne právne pramene práva ES s dodatkom o sekundárnych právnych aktoch Európskej centrálnej banky. Ďalej podáva obraz štruktúry úniového práva členeného na primárne úniové právo a sekundárne úniové právo s dodatkom na tému Charta základných práv EÚ a acquis communautaire. Prierezovo sa zaoberá ďalšími často prelínavými prameňmi európskeho práva, ku ktorým patrí špecifické Schengenské acquis. Na všeobecné právne zásady a obyčajové právo odkazuje najmä ako na nepísané pramene primárneho európskeho práva. Do širších súvislostí zasadené medzinárodné právo kontúrujú predovšetkým dohody o spolupráci ES s tretími zmluvnými stranami, ktoré nie sú členmi EÚ. Záverečné pasáže state poukazujú na kontext, v ktorom sa zvýznamňuje konštantná judikatúra Súdneho dvora ES.
System of Institutions of the European Union and Sources of European Law
Peter Colotka
The purpose of the chapter on the institutional system of the European Union is to portray the network of institutional actors of the European integration. The attention is consecutively focused on five main institutions – the European Council, the Council of the European Union, the European Commission, the European Parliament, and the Court of Justice of the European Communities (put in the contrast with another body of the European judicial power – the Court of First Instance). The author’s method of portraying them seeks to meet the most recent trends used for the elaboration of this topic. The effort to depict a vivid picture of the EU main institution comprises the specific features of each one of them as well as the illustrations of their mutual operational connections - primarily against a background of their roles within the legislative process. The part of the article dedicated to the specialized institutions encompasses the Court of Auditors, the Economic and Social Committee, the Committee of Regions, the European Investment Bank and the European Central Bank. The part “Other institutions” represents the final sub-section, which refers only briefly to the European Bank for Reconstruction and Development, European Anti-fraud Office (OLAF) and the wide range of “agencies” including the Europol. In defining all described institutions, efforts were made to present their structures, as well as possible changes that might affect a particular institution in case of the Treaty of Nice coming into effect.
The part on ´Sources of the European Law´ provides information concerning the conventional definition of the concept of “European law”, which is related to the European integration processes. The overview of the sources of European law reflects the division of European law into the law of the European Union and the Community law (acquis communautaire). The article encompasses current overview of the status of the Treaty on European Union, which also involves rules for changing of Community treaties and agreements. The summary of sources of the European law highlights the structure of the Community law comprising of the primary sources and the secondary sources of law of European Community with the addendum on the secondary legal acts of the European Central Bank. It further provides an overview of the structure of the European Union law, divided into primary and secondary European Union law with the addendum on the subject of the Charter of fundamental rights of the EU and the acquis communautaire. The chapter also reviews other sources of the European law, often diffusing into each other, such as the specific Schengen acquis. It makes reference in particular to the general principles of law and the common law as the unwritten sources of primary European law. The international law set in the broader context is outlined mainly by the agreements on the cooperation of European Community with third parties, which are not members of the EU. The final part refers to the context, which underlines the significance of the established practice of judicial decisions of the Court of Justice of the European Communities.
Od pridruženia ku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie
Vlasta Kunová
Každý štát, ktorý chce požiadať o členstvo v EÚ, musí spĺňať niekoľko základných podmienok: musí byť demokratickým štátom, jeho hospodárska politika musí fungovať na báze voľného trhu, musí akceptovať obsah prijatých zmlúv a acquis communautaire.
V júni 1995 Slovenská republika na zasadnutí Európskej rady v Cannes podala oficiálnu žiadosť na členstvo v EÚ. Stala sa tak štvrtým štátom strednej a východnej Európy, ktorý požiadal o členstvo. Príspevok „Od pridruženia ku vstupu SR do EÚ“ sa zaoberá analýzou a vyhodnotením niektorých podmienok pre vstup Slovenskej republiky do EÚ a otázkami negociačného procesu SR s EÚ.
Jednou z podmienok pre vstup SR do EÚ je aj zbližovanie slovenského práva s právom ES/EÚ a s tým súvisiace otázky. V súčasnosti je Slovenská republika v konečnej fáze tohto procesu, ktorý transformoval slovenský právny poriadok tak, že veľký počet slovenských právnych predpisov je kompatibilný s právom ES/EÚ. Slovenský právny systém dosiaľ absorboval 87 % komunitárnej právnej úpravy, čo je vysoký stupeň efektivity aproximácie práva v SR.
Slovenská republika plánuje uzavrieť všetky kapitoly do konca roku 2002. Na Ministerstve zahraničných vecí SR sa pripravuje znenie Zmluvy o pristúpení, ktorá by mala byť podpísaná na jar roku 2003. Vstup SR do EÚ sa predpokladá v roku 2004. Kapitola komplexne načrtáva uvedenú problematiku najmä z právneho aspektu. Ďalšou ambíciou t
ohto príspevku je jasne a precízne sformulovať informácie o základných nástrojoch harmonizácie práva a uskutočniť chronologický prehľad udalostí, ktoré predchádzali vstupu SR do EÚ.
From the Association to the Accession of the Slovak Republic into the European Union
Vlasta Kunová
Each state, which intends to apply for the membership in the European Union shall fulfil several fundamental criteria: it must be a democratic state, its economic policy must function on the basis of a free market and it must accept the content of adopted treaties and the acquis communautaire.
The Slovak republic submitted an Official Application for the Membership in the EU in June 1995 at the summit of the European Council in Cannes. Slovakia has thus become the fourth state of the Central and Eastern Europe applying for the membership.
The paper “From the Association to the Accession of the Slovak Republic into the European Union” deals with the analysis and the evaluation of criteria for the accession of the Slovak Republic into the European Union and with the issues related to the process of negotiations between Slovakia and the EU.
One of the requirements for the accession of the Slovak Republic into the European Union is also the harmonisation of the Slovak law with the law of EC/EU and issues relating to the harmonisation. The Slovak Republic is at present in the final phase of the harmonisation process, which has transformed the Slovak legal order to the extent that a large number of Slovak laws is in compliance with the acquis communautaire. The Slovak legal system has already absorbed 87% of the EC/EU legal regulations, which represents a high degree of efficiency of the approximation of the legislation in Slovakia.
The Slovak Republic has scheduled to conclude all negotiation chapters by the end of 2002. The draft Accession Agreement is being prepared at the Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic. The Accession agreement is to be signed during the spring of 2003. Slovakia’s accession into the European Union is anticipated in the year 2004. The chapter comprehensively depicts selected issues from the legal point of view. Another ambition of this paper is also to precisely summarize information on the basic instruments of the harmonisation of law and to review chronologically all events preceding the accession of the SR into the European Union.
Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii (Európskych spoločenstvách)
Adrián Tokár
Príspevok analyzuje dopad členstva Slovenskej republiky v Európskej únii na
štátnu suverenitu Slovenskej republiky. Tento problém autor rozoberá na základe
troch východísk. Po prvé, ide o rozsah kompetencií, ktoré prejdú na Európsku
úniu, t. j. o tie oblasti, kde Slovenská republika už nebude môcť vykonávať
svoje zvrc
Membership of the Slovak Republic in the European Union (European Communities)
Adrián Tokár
The paper analyses the impact of the membership of the Slovak Republic in the European Union on the state sovereignty of the Slovak Republic. The author examines this issue on the basis of three sources. Firstly, the scope of powers to be transferred to the European Union is considered, that is those areas, in which the Slovak Republic shall not execute its sovereign rights anymore. Secondly, the question is to be answered as to what differences are between the decision-making processes within the European Union and the decision-making processes which take place in the Slovak Republic and whether these different processes can be considered equal in terms of state sovereignty. Finally, the chapter provides essential overview of so-called democratic deficit in the European Union, which can be understood as a certain modification of the principle of popular sovereignty.
Národná rada Slovenskej republiky v procese integrácie
Eva Kičinová
Integračný proces Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii zásadným spôsobom ovplyvňuje postavenie, pôsobnosť a právomoci viacerých orgánov verejnej moci, a to tak na úrovni centrálnej, ako aj miestnej.
Postavenie prezidenta Slovenskej republiky je vo vzťahu k inštitúciám Európskych spoločenstiev a Európskej únie v zásade predurčené jeho ústavným postavením vychádzajúcim z parlamentnej formy vlády. Aj keď Ústava Slovenskej republiky neupravuje osobitné právomoci prezidenta SR v oblasti vzťahov s Európskymi spoločenstvami a Európskou úniou, prezident môže zohrať dôležitú úlohu v politickom dialógu pri napĺňaní ustanovení asociačnej dohody a s jeho účasťou možno tiež počítať v oblasti kreovania niektorých orgánov Európskej únie.
Už od začiatku nášho prístupového procesu zo strany inštitúcií Európskej únie pravidelne prichádzali požiadavky na zásadné zmeny v systéme súdnej moci. Najmä v súvislosti s napĺňaním tzv. kodanských kritérií, ktoré kladú dôraz aj na oblasť súdnictva a predstavujú
jeden zo základných politických predpokladov pre vstup kandidátskej krajiny do Európskej únie, je potrebné výrazným spôsobom posilniť nezávislosť a samosprávnu funkciu súdnictva a dôkladne pripraviť súdy na jednotnú aplikáciu acquis communautaire.
Postavenie územných samosprávnych celkov je vo vzťahu k integračným ambíciám Slovenskej republiky potrebné sledovať z pohľadu ich viazanosti komunitárnym právom a pôsobnosti územných celkov pri implementácii práva Európskej únie a záujmu na vyváženom regionálnom rozvoji jednotlivých regiónov Európskej únie.
Nový inštitút zakotvený do ústavného systému Slovenskej republiky – verejný ochranca práv - sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bude podieľať aj na ochrane základných práv a slobôd vyplývajúcich pre fyzické osoby a právnické osoby z noriem európskeho práva. To znamená, že ak konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy dôjde k porušeniu implementovaných noriem komunitárneho práva, oprávnené subjekty sa budú môcť obrátiť so
svojimi podnetmi na verejného ochrancu práv.
V oblasti posilnenia kontroly toku verejných financií vrátane finančných prostriedkov Európskej únie bolo potrebné posilniť nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu a zladiť jeho právomoci so štandardmi kontrolnej činnosti v Európskej únii. Najvyšší kontrolný úrad už má v súčasnosti právomoc kontrolovať hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ poskytnutými na financovanie projektov v Slovenskej republike. Po vstupe do Európskej únie bude Najvyšší kontrolný
úrad vykonávať kontrolu nakladania s prostriedkami rozpočtu Európskej únie v spolupráci s Účtovným dvorom.
Zbližovanie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie si vyžiadalo aj úpravu postavenia a právomocí Národnej banky Slovenska. Výrazným spôsobom došlo najmä k posilneniu nezávislosti centrálnej banky, a to tak v oblasti inštitucionálnej, personálnej, ako aj finančnej.
National Council of the Slovak Republic in the Process of Integration
Eva Kičinová
The topic of the paper is to evaluate recent activity of the National Council of the Slovak Republic and its respective bodies in the field of the foreign policy of the Slovak Republic with an emphasis on the process of the European integration. The National Council will play an important role in the approval and passing of the Accession Agreement, requiring a qualified majority (three-fifth majority) of all members of the parliament. At present, the harmonisation process takes place at the level of the National Council through passing of the aligned legislation submitted by the government. At the same time, a special department of the Office of the National Council performs the assessment of the compliance of legislation with the Community law. In order to accelerate the process of harmonisation, the preconditions were created in the amended Constitution of the Slovak Republic for adoption of so called “harmonisation government regulations”. The government was thus authorized by the constitutional and legal mandate to regulate by its regulations those areas of legislation stipulated by law. These regulations differ from the standard government regulations by the included option to entail the obligations and the option to authorize issuing of the executive regulations. The implementation of EC directives of the technical character is carried out mostly by the harmonisation regulations in order to accelerate the harmonisation process. The legislator did not rule out the possibility of implementation of the EC directives by the harmonisation regulations also after the accession of the Slovak Republic to the European Union. However, for this purpose it will be necessary to consider the requirements for the transposition of this legislation resulting from the acquis communautaire (requirements for the form, contents and the date of the transposition provision). The bodies of the National Council, dealing with the EU accession issues are namely the Committee of the National Council of the SR for the European Integration, the Foreign Committee of the National Council of the SR as well as some expert units of the Office of the National Council of the Slovak Republic. With regard to the future position of the National Council in the framework of the enlarged European Union it will be necessary to consider the method of operation of these bodies concerning in particular the mechanism of the control of the government and its ministers directly involved in the creation of the European legislation.
Postavenie niektorých ústavných orgánov Slovenskej republiky v integračnom procese do Európskej únie
Martin Buzinger – Margaréta Lukačovičová
Integračný proces Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii zásadným spôsobom ovplyvňuje postavenie, pôsobnosť a právomoci viacerých
orgánov verejnej moci, a to tak na úrovni centrálnej, ako aj miestnej.
Postavenie prezidenta Slovenskej republiky je vo vzťahu k inštitúciám Európskych spoločenstiev a Európskej únie v zásade predurčené jeho ústavným postavením vychádzajúcim z parlamentnej formy vlády. Aj keď Ústava Slovenskej republiky neupravuje osobitné právomoci prezidenta SR v oblasti vzťahov s Európskymi spoločenstvami a Európskou úniou, prezident môže zohrať dôležitú úlohu v politickom dialógu pri napĺňaní ustanovení asociačnej doh
ody a s jeho účasťou možno tiež počítať v oblasti kreovania niektorých orgánov Európskej únie.
Už od začiatku nášho prístupového procesu zo strany inštitúcií Európskej únie pravidelne prichádzali požiadavky na zásadné zmeny v systéme súdnej moci. Najmä v súvislosti s napĺňaním tzv. kodanských kritérií, ktoré kladú dôraz aj na oblasť súdnictva a predstavujú jeden zo základných politických predpokladov pre vstup kandidátskej krajiny do Európskej únie, je potrebné výrazným spôsobom posilniť nezávislosť a samo
správnu funkciu súdnictva a dôkladne pripraviť súdy na jednotnú aplikáciu acquis communautaire.
Postavenie územných samosprávnych celkov je vo vzťahu k integračným ambíciám Slovenskej republiky potrebné sledovať z pohľadu ich viazanosti komunitárnym právom a pôsobnosti územných celkov pri implementácii práva Európskej únie a záujmu na vyváženom regionálnom rozvoji jednotlivých regiónov Európskej únie.
Nový inštitút zakotvený do ústavného systému Slovenskej republiky – verejný ochranca práv - sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bude podieľať aj na ochrane základných práv a slobôd vyplývajúcich pre fyzické osoby a právnické osoby z noriem európskeho práva. To znamená, že ak konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy dôjde k porušeniu implementovaných noriem komunitárneho práva, oprávnené subjekty sa budú môcť obrátiť so svojimi podnetmi na verejného ochrancu práv.
V oblasti posilnenia kontroly toku verejných financií vrátane finančných prostriedkov Európskej únie bolo potrebné posilniť nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu a zladiť jeho právomoci so štandardmi kontrolnej činnosti v Európskej únii. Najvyšší kontrolný úrad už má v súčasnosti právomoc kontrolovať hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ poskytnutými
na financovanie projektov v Slovenskej republike. Po vstupe do Európskej únie bude Najvyšší kontrolný úrad vykonávať kontrolu nakladania s prostriedkami rozpočtu Európskej únie v spolupráci s Účtovným dvorom.
Zbližovanie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie si vyžiadalo aj úpravu postavenia a právomocí Národnej banky Slovenska. Výrazným spôsobom došlo najmä k posilneniu nezávislosti centrálnej banky, a to tak v oblasti inštitucionálnej, personálnej, ak
o aj finančnej.Status of some Constitutional Bodies in the Process of the Accession into the European Union
Martin Buzinger – Margaréta Lukačovičová
The process of the integration of the Slovak Republic towards the European Union fundamentally influences the status, the competences and powers of several public authorities at the central as well the local level.
The position of the president of the Slovak republic with regard to the European Community and the European Union institutions is essentially determined by his constitutional status based on the representative form of the government. Albeit the Constitution of the Slovak Republic does not govern the special powers of the president in relation with the European Communities and the European Union, the president might play an important role in the political dialogue in the fulfilment of the articles of the Association Agreement. He might also be involved in the process of establishment of certain bodies of the European Union.
Since the very beginning of Slovakia’s accession process the institutions of the European Union started to require fundamental changes in the judiciary. Mainly in connection to the fulfillment of Copenhagen criteria, which also emphasize the area of judiciary and represent one of the fundamental political prerequisites for the accession of the candidate country into the European Union, it is necessary to strengthen substantially the independence and the self-governing functions of the judiciary and to thoroughly prepare courts for the unified implementation of acquis communautaire.
The position of the territorial self-governing units in relation to the integration aspirations of the Slovak Republic ought to be viewed from the perspective whether the acquis communautaire is legally binding for them. They should be viewed also from the perspective of the jurisdiction of the territorial units in the implementation of law of the European Union and concerns about the well-balanced regional development of particular regions of the European Union.
After the accession of the Slovak Republic into the European Union the new institution embedded into the constitutional system of the Slovak Republic – the ombudsman (the public protector of rights) shall participate in the protection of fundamental rights and freedoms guaranteed to natural and legal persons in the various sources of the European law. This implies that if norms of the implemented acquis communautaire were breached by the action, the decision-making or the inactivity of public authorities, authorised subjects would be allowed to file a complaint before the ombudsman.
In the field of the strengthening of the public funds control, including the financial assistance from the EU, it was necessary to reinforce the independence of the Supreme Audit Office and to harmonize its powers with the standards of the audit activities in the European Union. At present, the Supreme Audit Office already has the competence to control the administration of the EU funds provided for financing the projects in the Slovak Republic. After the accession into the European Union, the Supreme Audit Office will audit the management of the funds from the EU budget in collaboration with the European Court of Auditors.
The harmonisation of legislation of the Slovak Republic with the law of the European Communities and the European Union also required amendment of the status and authority of the National Bank of Slovakia. A noticeable strengthening of the independence of the central bank took place mainly in the institutional and staffing field as well as in the financial field.
Všeobecné právne zásady práva ES/EÚ
Adrián Tokár
Komunitárne právo sa dnes takmer jednoznačne
považuje za osobitný právny systém, ktorý je nezávislý od právnych systémov
členských štátov. Zodpovedajúc tejto nezávislosti, komunitárne právo
disponuje vlastnými zásadami, ktoré síce často zodpovedajú
princípom právnych poriadkov členských štátov, no dostávajú osobitný význam
v kontexte Európskej únie. Táto stať podáva základný obraz o postavení a
záväznosti týchto zásad a čitateľa oboznamuje so základnými informáciami
o zásadách subsidiarity, proporcionality,
lojality, právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní a zákazu
diskriminácie.
General Legal Principles of the Law of the European Communities/European Union
Adrián Tokár
Today the acquis communautaire is almost unambiguously considered to be a
specific legal system, independent from the legal systems of Member States. In
line with its independence the acquis communautaire uses its own principles,
which indeed often correspond with the principles of legal systems of Member
States but gain particular importance within the context of the European Union.
This article provides a fundamental overview of the status and the binding force
of these principles and makes the reader familiar with basic information on the
rules and principles of subsidiarity, proportionality, loyalty, peace (legal
certainty) and the protection of legitimate expectations and the prohibition of
discrimination.
Ochrana ľudských práv a základných slobôd v európskom priestore
Andrea Butašová – Daniel Šváby
Zabezpečenie ochrany ľudských práv a základných slobôd v európskom priestore, teda v priestore pôsobenia právneho poriadku vytvoreného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právneho poriadku Európskych spoločenstiev a Európskej únie, prechádza v poslednom období významnými zmenami. Príspevok reflektuje dynamický vývoj ochrany ľudských práv v Európe, pričom sa okrem analýzy fungovania systému Dohovoru v rámci Rady Európy zameriava aj na rozvoj a trendy v oblasti ochrany základných práv na komunitárnej úrovni. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora týkajúcej sa základných práv vyplýva, že aj keď sú systém Dohovoru a komunitárny systém autonómne, nie sú už v súčasnosti bez prienikov. Úroveň ich vzájomnej závislosti stále narastá, čím sa zároveň zvyšuje aj nebezpečenstvo nekonzistentného prístupu medzi systémami. Napriek tomu, že v dôsledku odlišných cieľov Rady Európy a Európskych spoločenstiev nie je vplyv štrasburského a luxemburského súdu na ochranu ľudských práv v európskom priestore identický, judikatúra obidvoch súdov naznačuje príklon ku koherentnej a efektívnej ochrane základných práv v Európe a tým aj k jednote európskeho verejného poriadku ľudských práv. Ochranné mechanizmy na európskej úrovni však pôsobia až subsidiárne, preto prvoradá úloha poskytnúť účinné záruky ľudským právam garantovaným Dohovorom a komunitárnym právom prináleží národným súdom. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, opierajúcej sa o Ústavu SR, je potrebné základné práva a slobody podľa ústavy vykladať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach, teda aj Dohovoru, ktorých je Slovenská republika účastníkom. V prípade, že vnútroštátne právo bude spadať do pôsobnosti komunitárneho práva, národný sudca bude musieť dbať na to, aby vnútroštátne právo vykladal a aplikoval zároveň aj v súlade s komunitárnymi požiadavkami ochrany základných práv.
Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms in the European Area
Andrea Butašová – Daniel Šváby
The protection of human rights and fundamental freedoms within the European area - the area of the legal system created by the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms and by law of European Communities and the European Union has recently experienced some significant changes. This paper reflects on the dynamic development of the human rights protection in Europe and analyses the functioning of the system of the Convention in the framework of the Council of Europe. It also focuses on the development and trends in the area of the protection of fundamental rights on the Community level. The judicial decisions of the European Court of Human Rights and the European Court of Justice concerning the fundamental rights show that even though the system of the Convention and Community system are autonomous, they interfere with each other. The level of their mutual dependency rises continuously, which increases the danger of inconsistent approach in both systems. The influence of the Strasbourg and the Luxembourg courts for the protection of human rights in the European area is not identical as a result of different objectives of the Council of Europe and those of the European Communities. In spite of this, the judicial decisions of both courts imply the shift towards coherent and efficient protection of fundamental rights in Europe and thereby the unity of the European public order of human rights. However, the securing mechanisms at the European level work only on the basis of subsidiarity, therefore the paramount task of providing effective guarantees for human rights granted by the Convention and the Community law belongs to national courts. According to the established practice of the Constitutional court of the Slovak Republic based on the Constitution of the SR, the fundamental rights and freedoms should be read (and interpreted) in terms and spirit of international agreements on human rights. Accordingly, they should be interpreted also in terms of the Convention, to which the Slovak Republic is the party. In the event that the national law falls under the scope and competence of the Community law, the national judge shall take heed to interpret and apply the national law also in compliance with the Community requirements for the protection of fundamental rights.
Uplatňovanie európskeho práva na Slovensku
Juraj Čorba – Ján Klučka – Radoslav Procházka – Veronika Vávrová
Kapitola „Uplatňovanie európskeho práva na Slovensku” sa zaoberá aktuálnou analýzou ústavných a iných podmienok praktickej aplikácie asociačného práva (predstavovaného Asociačnou dohodou a aktov prijatých na jej základe), ako aj primárneho a sekundárneho úniového a komunitárneho práva v Slovenskej republike, ďalej procesnoprávnymi otázkami aplikácie komunitárneho práva v členských štátoch Európskej
únie a napokon zodpovednosťou členského štátu a následnými sankciami vznikajúcimi v dôsledku neaplikácie (nedostatočnej aplikácie) predpisov komunitárneho práva v jeho právnom poriadku.
Pokiaľ ide o Asociačnú dohodu z r. l993, túto je z pohľadu slovenskej ústavnej úpravy možné považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorej ústavné podmienky aplikácie v zásade podliehajú čl. l54c ods. l a 2 Ústavy Slovenskej republiky. V dôsledku toho o aplikácii jej „self-executing" ustanovení by mali rozhodovať príslušné subje
kty vnútroštátneho práva pri dodržaní ďalších ústavných podmienok. Hoci tento ústavný mechanizmus aplikácie pravidiel asociačného práva je k dispozícii, doteraz (a z rôznych dôvodov) v Slovenskej republike nebol použitý.
Pre aplikáciu ako úniového, tak aj komunitárneho práva (primárneho a sekundárneho) je rozhodujúca nová ústavná úprava čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky (osobitne jeho odseky 2 a 5). Aplikácia medzinárodných zmlúv z týchto oblastí európskeho práva bude po vstupe SR do EÚ v zásade podliehať režimu čl. 7 ods. 5 ústavy, t.j. ich "self-executing" ustanovenia budú mať prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. O stanovení a rozsahu tejto prednosti však (na rozdiel od asociačného práva) nebudú rozhodovať jednotlivé orgány aplikácie práva, ale centrálne Národná rada Slovenskej republiky na základe osobitnej ústavnej právomoci podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň však platí, že aplikácia komunitárneho práva bude determinovaná predovšetkým systémovými znakmi tohto autonómneho právneho systému, ako ich vo svojej judikatúre charakterizoval ESD. Tie zo sekundárnych právnych aktov komunitárneho práva, ktoré nebude možno aplikovať priamo (smernice), budú vykonané zákonmi alebo aproximačnými nariadeniami vlády Slovenskej republiky.
Takáto ústavná úprava vytvára priestor nielen pre požadovaný
"prienik" noriem európskeho práva do slovenského právneho
poriadku, ale aj pre jeho praktické
uplatňovanie subjektami vnútroštátneho práva, ako aj štátnymi orgánmi.
Uvedené sa týka aj súdov (čl.l44 ods.l ústavy) a možností využitia ich
oprávnení (resp. povinností) podľa čl. 234 ZES. Rozhodnutie o súde
"konečnej inštancie", ako aj ďalšie procesné podmienky späté s
využitím predbežného konania na ESD však prinesie až budúca aplikačná
prax po čl
Application of the European Law in Slovakia
Juraj Čorba – Ján Klučka – Radoslav Procházka – Veronika Váv
rová
The chapter on „Application of the European Law in Slovakia” deals with the up-to-date analysis of the constitutional and other conditions of the practical application of the Association law (represented by the Association Agreement and the acts adopted on its basis) as well as the primary and secondary law of the European Union and the European Communities in the Slovak Republic. Furthermore, it reflects the procedural aspects of the application of the acquis communautaire in the Member States of the European Union and finally deals with the responsibility of the Member State and the subsequent sanctions caused by failure to implement (or unsatisfactory implementation) of the acquis communautaire in the legal system of the respective state.
As for the Association Agreement of 1993, it can be considered to be an international agreement from the point of view of the Slovak constitutional arrangement, whose application and its constitutional conditions are basically subject to the Art. 154 c, para. 1 and 2 of the Constitution of the Slovak Republic. Under this authority the relevant subjects of the domestic bodies responsible for application of the law should decide upon direct application of Agreement’s self-executing provisions, provided that all constitutional conditions are met. Albeit this constitutional mechanism of the application of the norms of the association law is available, up to now (and for various reasons) it was not used in the Slovak Republic yet.
The new constitutional amendment of Art. 7 of the Constitution of the Slovak Republic (in particular paragraphs 2 and 5) is crucial for the application of the European Union law as well as the Community law (primary and secondary legislation). The application of the international agreements stemming from these areas of the European law will be basically subject to the regime of the Art. 7. para. 5 of the Constitution, i.e. their self-executing provisions will take precedence over the laws of the Slovak Republic. The definition and the scope of this precedence (in contrast to the association law) will not be determined by the particulars bodies of the implementation of law, but centrally by the National Council of the Slovak Republic due to its special constitutional power under Art. 86 letter d) of the Constitution of the Slovak Republic. However, at the same time it still applies that the systemic features of autonomous Community legal system will mainly determine the application of the acquis communautaire, as qualified in the case law of the Court of Justice of the European Communities. The secondary legislation, which in not to be applied directly, e.g. directives will be executed by statutes or by the harmonisation regulations of the Government of the Slovak Republic.
This constitutional arrangement creates the space not only for the desired „penetration“ of European legislation into the Slovak legal system, but also for its practical application by subjects of domestic law and the respective state authorities. This also applies for courts (Art. 144, para. 1 of Const.) and their possibilities (or obligations) to utilize their competences according to Art. 234 of the Treaty establishing the European Community. However, the decision as to which of the Slovak courts will be considered to be courts of the “final instance” as well as other procedural conditions related to use of the pre-trial proceeding before the European Court of Justice will be brought by the future judicial practice after the accession of the Slovak Republic into the European Union, which will be potentially connected with the necessary amendments (supplements) of respective procedural rules.
Voľný pohyb osôb
Robert Schronk
Zásada voľného pohybu osôb spolu s voľným pohybom tovaru, služieb a kapitálu je ustanovená v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva ako jeden zo základných predpokladov fungovania spoločného trhu. Voľný pohyb zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie medzi zamestnancami členských štátov, založenej na štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zame
stnávanie, odmenu za prácu a ďalšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania. S výhradou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ochranou zdravia (ako aj pokiaľ ide o zamestnancov v štátnej službe) voľný pohyb zahŕňa právo uchádzať sa o skutočne ponúkané zamestnania; pohybovať sa za tým účelom voľne na území členských štátov; zdržiavať sa v niektorom z členských štátov za účelom výkonu zamestnania v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, ktoré upravujú zamestnávanie vlastných občanov tohto štátu; zostať na území členského štátu po ukončení zamestnania, a to za podmienok, ktoré sú predmetom vykonávacích nariadení vypracovaných Komisiou.Predmetom tejto časti je analýza právnej úpravy voľného pohybu zamestnancov so zohľadnením záverov Súdneho dvora ES. Právna úprava voľného pohybu zamestnancov v rámci členských štátov Európskej únie patrí k základom jej pracovného práva. Keďže právne i fakticky znamená otvorenie vnútroštátneho trhu práce, harmonizácia našej právnej úpravy
s touto právnou úpravou prichádza do úvahy až v jej záverečnej etape, resp. odo dňa vstupu do Únie. Podstatná časť právnej úpravy si však nevyžaduje jej premietnutie do práva Slovenskej republiky, pretože ide o pramene s priamym účinkom (nariadenia).
Free Movement of Persons
Robert Schronk
The principle of free movement of persons is stipulated in the Treaty establishing the European Community along with the free movement of goods, freedom to provide services and free movement of capital. Free movement involves the abolition of any discrimination among employees/workers from Member States based on the nationality, as regards employment, wages and other working and employment conditions. Under reservation of reasonable derogations of the public order, public safety and protection of health (also as regards to employees of State/Civil service) the freedom of movement for persons involves the rights to apply for actual job offers, to migrate within territories of Member States in order to seek for a job, to stay in any of Members states in order to take and pursue an occupation in compliance with laws and other regulations, stipulating the employment of nationals of the respective state, to remain at the territory of the Member State after the termination of employment on terms regulated by implementing regulations by the European Commission.
The subject of this chapter is to analyse the legal regulations of the free movement of workers with regard to the findings of the Court of Justice of the European Communities. The legal regulation of free movement of workers within Member States of the European Union forms a basis of the EU labour law. As this legal regulation implies de iure as well as de facto the opening of the domestic labour market, its complete harmonisation with EU legal regulations shall come into consideration only during the final phase of the harmonisation or upon the date of accession into the Union. The significant part of the legal regulation does not require its transposition into the law of the Slovak Republic, because it comprises sources coming directly into effect (regulations).
Voľný pohyb tovarov
Andrej Králik
Európsky vnútorný trh je v súčasnosti s 370 miliónmi spotrebiteľov najväčším trhom na svete, ktorý stimulovaním obchodu vo vnútri Európskej únie, znižovaním nákladov obchodných transakcií a zvyšovaním produkcie prispieva k európskej prosperite. Jednotný trh ES vychádza z predpokladu, že tovar, s ktorým sa obchoduje na trhu jedného členského štátu Európskej únie, môže voľne prechádzať do ostatných členských štátov. Ambíciou pravidiel upravujúcich fungovanie vnútorného trhu
je odstránenie všetkých prekážok vo vnútornom obchode ES s cieľom zlúčiť národné trhy do jednotného trhu, na ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Voľný pohyb výrobných faktorov spôsobuje, že v rámci vnútorného trhu sa vytvárajú hodnoty tam, kde sú na to vytvorené najlepšie podmienky. Cieľom ZES je zabezpečenie konkurencie medzi výrobkami z rôznych členských štátov Európskej únie a zabránenie akýmkoľvek opatreniam členských štátov, ktoré obmedzujú objem obchodnej výmeny alebo zvyšujú cenu tovarov. Na dosiahnutie týchto cieľov ZES obsahuje viaceré ustanovenia zamerané na zrušenie colných platieb a platieb s ekvivalentným účinkom a kvantitatívne obmedzenia dovozu a vývozu a opatrení s rovnocenným účinkom. ZES požaduje, aby členské štáty prispôsobovali štátne monopoly obchodnej povahy, stanovuje pravidlá upravujúce činnosť podnikov a udeľovanie výlučných práv členskými štátmi, zakotvuje pravidlá, ktoré upravujú poskytovanie štátnej pomoci podnikom, a zakazuje diskrimináciu v uvaľovaní daní medzi výrobkami daného štátu a výrobkami ostatných členských štátov Európskej únie. Tieto ustanovenia spolu so sekundárnou legislatívou Spoločenstva umožňujú spojenie trhov členských štátov do jednej ekonomickej oblasti, kde sú vytvorené podmienky na voľný pohyb tovarov.
Free Movements of Goods
Andrej Králik
The European internal market with 370 millions of consumers represents today the largest world market, which contributes to the European prosperity and welfare by stimulating the trade within the European Union, economising costs of the trade transactions and increase in the production. The Single market of EC is based on the assumption that goods merchandised at the market of one Member State can be freely transferred to other Member States. Rules on the functioning of the internal market have the ambition to remove all obstacles in the internal trade of European Community with the aim of the unification of national markets into the single market where the free movements of goods, persons and capital and freedom to provide services are ensured. Free movement of productive factors causes that within the internal market values are produced wherever it suits them best. The aim of the Treaty establishing European Community is to ensure the competition between products from various Member States of the European Union and to prevent any measures by Member States constraining the volume of trade exchange or increasing of prices of goods. In order to achieve these objectives, the Treaty includes several provisions aimed at the abolition of custom duties and payments with equivalent effect and quantitative restrictions on the import and export as well as measures equivalent to quantitative measures. The Treaty establishing EC requires that Member States adjust state monopolies of the commercial character (to comply with the requirements). Moreover, the treaty requires from them to stipulate guidelines regulating activities of enterprises and granting of exclusive right by Member States, to establish rules on the provision of the state aid to enterprises and prohibit the discrimination in levying taxes between products of the respective state and products of other Member States. These provisions along with the secondary legislation of the Community enable the unification of Member States markets into one economic area, creating conditions for the free movement of goods.
Voľný pohyb služieb
Daniel Futej – Andrej Králik
Dovŕšenie vnútorného trhu Spoločenstva zahŕňa odstránenie materiálnych, technických, právnych a daňových prekážok aj vo vzťahu k voľnému pohybu služieb. Práve služby predstavujú výraznú a neustále narastajúcu zložku v ekonomike členských štátov Spoločenstva. Sloboda voľného poskytovania služieb zahŕňa vykonávanie ekonomickej aktivity počas určitej, časovo obmedzenej doby v členskom štáte, kde buď poskytovateľ služby alebo jej prijímateľ nemajú prevádzku. Z
o samotnej povahy voľného pohybu služieb v rámci Spoločného trhu vyplýva, že na to, aby poskytovateľ služieb mohol požívať svoje práva vyplývajúce zo zásady voľného pohybu služieb, musí mať zriadenú trvalú prevádzku v niektorom z členských štátov ES. Význam kategórie voľného pohybu služieb spočíva i v tom, že jej právny režim poskytuje právnu ochranu aj činnostiam, ktoré nespadajú pod ostatné slobody vnútorného trhu. Autori tejto kapitoly popri právnom základe a možnostiach legálneho obmedzenia voľného pohybu služieb venujú pozornosť aj tým druhom služieb, ktoré sú v komunitárnom práve upravené špecificky – bankovníctvu a finančným službám, poisťovníctvu a právnym službám.
Freedom to Provide Services
Daniel Futej – Andrej Králik
The completion of the internal market of the Communities involves removing of material, technical, legal and tax obstacles also with regard to freedom to provide services. Indeed, services represent a paramount and continuously increasing branch of economies of EU Member States. Freedom to provide services encompasses performing of economic activity during particular limited period of time in the Member state, where the provider of a service or its lender does not own any business. It follows from the very character of the freedom to provide services in the framework of the Common market that in order to enjoy his rights on the basis of the principle of freedom to provide services, the provider shall establish a permanent business facility in any of Member States. The importance of the category of freedom to provide service is involved in that it provides the legal protection to activities, which are not covered by other freedoms of the internal market. The authors of this chapter besides the legal basis and the possibilities of the legal restriction of freedom to provide services also pay attention to those kinds of services, which are specifically regulated in acquis communautaire – such as the banking and financial services, insurance business and legal services.
Voľný pohyb kapitá
luDaniela Nováčková
Kapitola o voľnom pohybe kapitálu v chronologickom slede popisuje základné právne aspekty voľného pohybu kapitálu v európskom finančnom priestore, ktorý má medzi štyrmi základnými slobodami vnútorného trhu významné postavenie.
Prijatím Maastrichtskej zmluvy pôvodne vymedzené zásady voľného pohybu kapitálu v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva boli pozmenené. Amsterdamská zmluva v ustanovení článkov 56 až 60 o voľnom pohybe kapitálu koncipuje štruktúru týchto zásad nasledovným spôsobom: všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami sú zakázané; všetky obmedzenia platieb medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami sú zakázané; zavádzanie ochranných opatrení je determinované výnimočnými okolnosťami.
Voľný pohyb kapitálu je prínosom jednak pre občanov Európskej únie, jednak pre účastníkov finančných trhov. Sloboda kapitálových pohybov tak prispela v rámci Európskej únie k rozsiahlej integrácii kapitálových trhov členských štátov EÚ.
Záverečná časť kapitoly obsahuje analytický pohľad vplyvu európskeho práva na tvorbu slovenského práva a na harmonizáciu národného právneho rámca v oblasti kapitálového trhu s právnymi predpismi ES v danej obl
asti.Free Movement of Capital
Daniela Nováčková
The chapter on free movement of capital, which has the significant position among four fundamental freedom of the internal market, describes chronologically the fundamental legal aspects of the freedom of movement of capital within the European financial area
The adoption of the Maastricht Treaty has changed the principles of free movement of capital, initially defined by the Treaty establishing the European Economic Community. The Amsterdam Treaty conceives the structure of these principles in the propositions of its articles 56-60 as follows: all restrictions of movement of capital among Member States and between Member States and third countries are prohibited; all payment restrictions among Member States and between Member States and third countries are prohibited; the imposition of the protection measures is determined only by exceptional circumstances.
The free movement of capital represents a benefit not only to the citizens to the European Union, but also to the participants of financial markets. The freedom of capital movements thus contributed to the extensive integration of capital markets of Members States of the European Union.
The last part of the chapter contains the analytic overview of the impact of the European Union on the law-making process in Slovakia as well as on the harmonisation of the national legal framework within the area of the capital market with respective legal acts of EC.
Hospodárska súťaž a štátna pomoc
Lukáš Lapšanský
Hospodárska súťaž je jednou
z kľúčových politík vedených Európskou úniou; zároveň je jedným zo základných
atribútov prechodu od systému centrálne riadeného hospodárstva k hospodárstvu
trhovému. Vo fáze pridruženia sa vzťah medzi slovenským a komunitárnym protimonopolným
právom odvíjal dvoma rôznymi „kanálmi”, pričom dôležitosť oboch
nebola rovnaká. Článok 64 Asociačnej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskymi
spoločenstvami a ich členskými štátmi upravoval niektoré protikonkurenčné
praktiky podnikateľov a subjektov verejného
práva za predpokladu, že mohli nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi Slovenskou
republikou a ES. No implementačné pravidlá odkazovali ohľadne procesných
pravidiel ich odhaľovania a ohľadne ich sankcionovania na vlastné pravidlá
oboch strán, teda v prípade Slovenskej
republiky na zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Ťažisko vzťahu medzi
oboma protimonopolnými právami teda spočívalo v zbližovaní sa slovenského
a komunitárneho práva, bez ohľadu na to, či posudzované praktiky mohli
alebo nemohli nepriaznivo ovplyvniť obchod
medzi Slovenskou republikou a ES.
I keď komunitárna inšpirácia bola v dôvodových správach výslovne priznaná
iba pri
prijímaní legislatívnej úpravy, pri prijímaní jednotlivých riešení je
badateľná aj v rozhodovacej praxi Protimonopolného úradu SR.
Úplne nelogicky vyznieva podmienka možnosti negatívneho ovplyvnenia obchodu medzi Slovenskou republikou a ES ako vymedzenie vecnej pôsobnosti zákona o štátnej pomoci s prihliadnutím na ambíciu tejto právnej normy vytvoriť národný režim poskytovania štátnej pomoci.
Po začlenení Slovenskej republiky do EÚ sa Protimonopolný úrad SR stane
jedným z aktérov
aplikácie komunitárnej protimonopolnej politiky, pričom pred zákonodarcom
vyvstáva problém úpravy tejto jeho novej úlohy. Ťažiskom vzťahu medzi
komunitárnym protimonopolným právom a slovenským právom bude tiež úprava
spôsobu realizácie priameho účinku niektorých noriem komunitárneho
protimonopolného práva v kontexte slovenského právneho poriadku vo
všeobecnosti. Pritom počet apl
Competition Policy and the State Aid
Lukáš Lapšanský
The Competition policy represents one of the key sectoral policies of the European Union as well as the basic attribute of the transition from the system of centrally controlled economy towards the market economy. The relationship between the Slovak and Community anti-trust legislation in the accession phase has been evolving within two different “channels”, during which the both channels were not equally important. The article 64 of the Association Treaty between the Slovak Republic and the European Communities and its Member States regulates some anti-competition practices of entrepreneurs and public law entities provided that these practices might have the negative impact on the trade relations between the Slovak Republic and EC. However, with regard to procedural rules of examining and sanctioning of such practices, the implementation rules had referred to the own rules of both parties, which in the case of the Slovak Republic was the Act on the Protection of Economic Competition. Thus the crucial point of the relationship between both anti-trust legislations was the harmonisation of the Slovak national legislation and the acquis communautaire, regardless whether reviewed practices might or might not influence negatively trade relations between the Slovak Republic and EC.
Although only the explanatory reports of the adopted legislation explicitly acknowledged the inspiration by acquis, the inspiration was also noticeable in particular decisions of the decision-making practice of the Antimonopoly Office.
The prerequisite to qualify the subject-matter applicability of the Act on State Aid by the potential negative impact on the trade between the Slovak Republic and EC seems completely illogical considering the ambition of this law to set up the national framework of the provision of the state aid.
The Antimonopoly Office will become one of the actors implementing the antitrust acquis after the accession of the Slovak Republic into the EU. This poses a problem for the legislative power to adjust new responsibilities of the Office. The core of the relationship between the antitrust acquis and the Slovak law will be the adjustment of the implementation of certain antitrust acquis with the direct effect within the context of the Slovak legal system in general. At the same time the number of applicable merits included in the antitrust acquis is far more extensive than in the Slovak antitrust law, especially with regard to activities of public law subjects.
Menová únia
Daniel Futej
Zavedenie spoločnej meny Euro má z hľadiska slovenského právneho poriadku viacero významných aspektov, a to od vzťahov komunitárno-právnych cez menové aspekty, a tiež aspekty súkromnoprávne. Euro ako nový prostriedok plnenia musí vychádzať z
princípu kontinuity zmluvných záväzkov. Napriek tomu, že sa nepredpokladá, že sa Slovenská republika po vstupe do Európskej únie stane okamžite aj členom menovej únie, spoločná mena Euro má významný dopad na ekonomiku Slovenska, ako aj na celý bankový sektor. Po vstupe do EU sa Národná banka Slovenska stane členom Európskeho systému centrálnych bánk a bude považovaná za národnú centrálnu banku, pre ktorú platí výnimka a tým si zachováva právomoci v oblasti menovej politiky podľa národného práva. Príspevok podáva informáciu o Európskom systéme centrálnych bánk, teda o systéme – jeho štruktúre, povahe a vzťahoch – členom ktorého sa skôr alebo neskôr stane aj Národná banka Slovenska, a takisto o spoločnej mene Euro a jej transpozícii do slovenského právneho poriadku.Monetary Union
Daniel Futej
The introduction of the common European currency Euro involves several important aspects from the point of view of the Slovak legal system. They vary from Community law relations to monetary aspects as well as the civil law aspect. As a new payment instrument, Euro must respect the continuity of contractual commitments. Although the instant membership of the Slovak Republic in the monetary union is not anticipated by the date of the accession into the European Union, common currency Euro has a significant impact on Slovakia’s economy and the entire banking sector. The National Bank of Slovakia will become a member of the European System of Central Banks (ESCB) by the accession into the EU and will be considered a national central bank with the derogation to keep powers within the area of the monetary politics according to the national law. Sooner or later the National Bank of Slovakia will become a member of the European System of Central Banks and this paper provides information on the ESCB structure, character and relations as well as the common currency Euro and its transposition into the Slovak legal system.
Európske medzinárodné právo súkromné
Mária Patakyová
Pojem európske medzinárodné právo súkromné nie je jednoznačne vymedzený. Európske medzinárodné právo súkromné sa vytvára z toho dôvodu, že neexistuje európske právo súkromné, keďže komplexná úprava súkromnoprávnych vzťahov zostala v právomoci členských vzťahov.
Rôznorodosť právnych úprav súkromnoprávnych vzťahov a procesných otázok v jednotlivých členských štátoch sa mohla riešiť aj cestou vnútroštátnych predpisov medzinárodného práva súkromného, avšak potreba vysokej integrity vnútorného trhu si vyžiadala úpravu kvalitatívne vyššej úrovne. Túto úroveň je spôsobilá zabezpečiť unifikácia kolíznych noriem, ktorá zabezpečí rovnaký postup bez ohľadu na štát fóra. V oblasti procesnej je potrebné v tomto kontexte vylúčiť konflikty právomoci štátov stanovením kritérií pre medzinárodnú právomoc a zabezpečiť bezproblémové uznanie a výkon rozhodnutí vydaného súdom iného členského štátu (tzv. voľný pohyb súdnych rozhodnutí v zmysle piatej základnej slobody).
Vychádzajúc z uvedených požiadaviek v tejto kapitole subsumujeme pod pojem európskeho medzinárodného práva súkromného súhrn všetkých právnych noriem upravujúcich súkromnoprávne vzťahy s medzinárodným prvkom vrátane noriem procesných, ktoré sú súčasťou práva Európskych spoločenstiev alebo vnútroštátneho práva členského štátu ako dôsled
ku vykonania smernice ES, ako aj tie normy, ktoré sú obsiahnuté v európskej regionálnej zmluvnej úprave.European International Private Law
Mária Patakyová
The concept of the European international private law is not strictly determined. The European international private law is being created on the ground of the non-existence of the European private law, since the comprehensive legal regulation of the private law relations remained in the authority of Member States.
The diversity of legal regulations of private law relations and procedural issues within particular Member States might have been solved by means of domestic legislation of the international private law, but the need for the high integrity of the internal market has required the regulation of the qualitatively higher degree. The unification of the conflict rules is able to ensure this high standard. The unification will safeguard the uniform procedure regardless of the state of the forum. In the procedural field it is necessary in this context to rule out conflicts of state powers by determining criteria for the international jurisdiction and to ensure the smooth acceptance and enforcement of the judicial decisions, delivered by the court of other Member State (so called free movement of the judicial decisions in the sense of the fifth freedom).
Following the mentioned requirements the term European international private law is used in this chapter for set of all legal rules regulating the private law relations with the international element, including the procedural rules, which belong to the Community law or to the domestic law of the Member State in consequence of the implementation of the directive, as well as the legislation stemming from the European regional agreements.
Občiansko-právna ochrana spotrebiteľa
Mária Patakyová
Program sociálnej ochrany spotrebiteľa siaha za hranice zabezpečenia jednotného vnútorného trhu a v konečnom dôsledku predstavuje potrebu riešiť kontradiktórne požiadavky – otvorenosť trhu a ochranu spotrebiteľov. V súčasnosti je táto kontradiktórnosť v európskom práve vyriešená v Zmluve o založení ES v znení Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice tak, že oblasť ochrany spotrebiteľa sa formuluje ako samostatná politika vlastná Spoločenstvu ako celku, ktoré je
oprávnené v týchto súvislostiach, resp. má za úlohu monitorovať politiku členských štátov.
Právna ochrana spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku významným spôsobom zasahuje do autonómie vôle zmluvných strán pri kontrahovaní tých zmluvných typov, ktoré sú osobitnými pomenovanými zmluvnými typmi transponovanými do nášho právneho poriadku v súvislosti s európskym právom, resp. v súvislosti s podmienkami určenými pre určitý vybraný okruh zmlúv (alebo ich niektorých náležitostí).
V súvislosti s rozvojom práva ochrany spotrebiteľa sa v podmienkach slovenského právneho poriadku budeme musieť vyrovnať s prienikom účelu právnej ochrany spotrebiteľov aj do oblastí obchodných záväzkových vzťahov, nakoľko voľba Obchodného zákonníka (§262) aj vo vzťahoch so spotrebiteľmi spôsobuje ich zníženú právnu ochranu, a teda v konečnom dôsledku nivelizáciu snáh presadzovaných na európskej úrovni.
Civil Law Consumer Protection
Mária Patakyová
The program of the social protection of the consumer extends beyond the boundaries of ensuring of the single internal market and it ultimately presents the necessity to solve two contradictory requirements – the openness of the market and consumers protection. This contradiction is at present solved in the Treaty establishing the European Community as amended by the Treaty of Amsterdam and the Treaty of Nice in such way that the field of the consumer protection is formulated as an independent policy belonging to the Community as a whole, which is in this context entitled or has a duty to monitor policies of Member States.
The legal protection of consumer in the Slovak legal system significantly infringes an autonomous will of the contracting parties in contracting those types of contracts, which are special designated types of contracts transposed into our legal system in connection with the European Law or in connection with conditions stipulated for the particular selected range of contracts (or some of their prerequisites).
In connection with the development of law on consumer protection in terms of the Slovak legal order it is necessary to deal with the implementation of the purpose of the legal protection of consumers into the field of the commercial contractual obligations. It is necessary because the choice of the Commercial Code (§ 262) in relation with consumers also causes the decrease of their legal protection and thus ultimately the diminishing of efforts promoted at the European level.
Pracovné právo
Robert Schronk
Pracovnoprávne vzťahy spolu so sociálnym zabezpečením sú oblasťami s najväčšími rozdielmi nielen medzi členskými štátmi ale aj medzi členskými štátmi a kandidátskymi krajinami. Pracovné právo ES/EÚ už v súčasnosti predstavuje relatívne ucelený systém, nie je však zatiaľ v takej komplexnej podobe, ako ho poznáme vo vnútroštátnom práve. Doposiaľ sú v pracovnom práve ES/EÚ upravené tieto problémové okruhy: voľný pohyb zamestnancov; niektoré otázky vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru;
zákaz diskriminácie a rovnoprávnosť mužov a žien v pracovnoprávnych vzťahoch; pracovný čas; bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci; osobitné pracovné podmienky žien a mladistvých zamestnancov; zabezpečenie nárokov zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov pri prevode podniku, podnikateľskej činnosti alebo časti podnikateľskej činnosti a pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa; v rámci kolektívneho pracovného práva právo zamestnancov na informácie a konzultácie v podnikoch pôsobiacich na nadnárodnej úrovni i v rámci členských štátov.Predmetom pozornosti v tejto časti sú pramene pracovného práva ES/EÚ upravujúce uvedené problémové okruhy a ich premietnutie do pracovného práva Slovenskej republiky. Podstatná časť smeníc bola zahrnutá do nového Zákonníka práce. Niektoré však nie celkom dostatočne, preto bude potrebná dôkladná analýza ich implementácie z hľadiska ich obsahu, ako aj judikatúry Súdneho dvora ES.
Labour Law
Robert Schronk
The Labour law relations as well as the social security are the areas with largest differences not only between Member States but also between Member States and the candidate countries. Labour law of EC/EU now represents relatively integrated system, albeit not in such complex form as known from the domestic law. So far the labour law of EC/EU regulates following issues: free movement of workers, issues concerning commencement, change and termination of the employment, the prohibition of discrimination and equal treatment for women and men in labour relations, working time, health and safety at work, special working conditions of women and young employees, ensuring of employees´ claims from labour relations in case of the transfer of undertakings, business activity or part-time business activity and insolvency of the employer. In the framework of collective labour law it covers rights of employees to information and consultation in enterprises operating at the supranational level and within Member States.
This article highlights the sources of labour law of EC/EU regulating the mentioned issues and their transposition into the labour law of the Slovak Republic. The substantial part of directives was included into the new Labour Code. However, some of directives were transposed inadequately, therefore the thorough analysis of their implementation is necessary in terms of their content as well as judicial decisions of Court of Justice of the European Communities.
Obchodné právo
Mária Patakyová
Rozvoj európskeho práva v súčasnosti neovplyvňuje takou rozsiahlou mierou všeobecné zmluvné právo ako ťažiskové oblasti jednotného trhu. V oblasti
obchodných zmlúv sa prijalo len obmedzené množstvo európskej legislatívy, ktoré riešia niektoré problémy obchodných záväzkov. Ide predovšetkým o smernicu č.86/658/EHS zameranú na riešenie vzťahov medzi obchodným zástupcom a podnikateľom a odporúčanie Komisie 95/198/ES, ktoré bolo nahradené smernicou č. 2000/35 o odstraňovaní omeškania s platbami v obchodnom styku.Napriek tejto skutočnosti môžu byť práva a povinnosti zmluvných strán dotknuté v širšom rozsahu aplikáciou európskeho práva. Predovšetkým, jedným zo základných princípov vnútorného trhu je zákaz reštrikcií v štyroch základných slobodách, ktorý sa prejavuje až do zákazu reštrikcií slobodného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu, vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov medzi subjektami súkromného práva.
Cieľ vybudovať jednotný vnútorný trh z pohľadu práva spoločností
znamená vytvorenie podmienok, ktoré umožňujú voliť svoje sídlo v Spoločenstve čo najvýhodnejšie z hľadiska ekonomickej rentability. To predpokladá v maximálnej možnej miere jednotné rámcové podmienky v členských štátoch. Ich vytvorenie je možné dvoma základnými právnymi prístupmi.
Prvým prístupom, ktorý sa uplatňuje pri vytváraní prostredia vhodného pre činnosť obchodných spoločností v Európe, je harmonizácia národných zákonov pomocou smerníc. Táto harmonizácia má dvojaký cieľ
Druhý prístup spočíva v prijatí jednotnej legislatívy Spoločenstva vo forme právnych predpisov, ktorá nahradí alebo doplní národnú legislatívu. Cieľom je vytvoriť konkrétne právne nástroje, ktoré obchodným spoločnostiam poskytnú dostatočnú možnosť vytvárať nové alebo kombinovať existujúce cezhraničné operácie na báze európskej (nadnárodnej) a nie národnej legislatívy. Rozhodnutie o tom, ktoré právo použijú, sa ponecháva na obchodné
spoločnosti.
Základným poslaním legislatívnej činnosti v oblasti práva obchodných spoločností pri zjednocovaní vnútorného trhu EHS bolo popri efektívnom etablovaní aj vyváženie rozdielnych záujmov, ktoré sa stretávajú pri vzniku, existencii a zániku obchodných spoločností. Pod rozdielnymi záujmami rozumieme záujmy spoločníkov korporatívnych foriem obchodných spoločností, ich veriteľov a iných dotknutých osôb na jednej strane a na strane druhej záujem neobmedziť nadmieru, resp. neznemožniť úpravou práv
nych inštrumentov (smerujúcich k zabezpečeniu týchto záujmov) činnosť samej spoločnosti.Právnymi inštrumentmi, ktoré zabezpečujú prvú z uvedených záujmových skupín, sú publicita určitých údajov spoločnosti spojená s konštitutívnymi alebo deklaratórnymi účinkami zápisov, úprava práv jednotlivých spoločníkov, veriteľov, resp. úprava práv menšín pozostávajúcich z takýchto jednotlivcov, uloženie iných povinností, zákazov a pod.
Tieto zásady a právne inštrumenty sa v podmienkach Slovenskej republiky prejavili v novele Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1. 1. 2002.
Commercial Law
Mária Patakyová
The development of the European law at present does not influence the general law of contract to the same extent as the crucial areas of the single market. In the field of commercial contracts only limited amount of the European legislation was adopted, aimed at certain issues of the commercial liabilities. It concerns mainly the Directive No. 86/658/EEC focused on the solution of relations between the commercial representative and the entrepreneur and the Recommendation of the European Commission 95/198/EC, which was replaced by the Directive No. 2000/35 on combating late payment in business relations.
Despite this fact, the rights and obligations of the contractual parties in the broader extent might be affected by the implementation of the European law. In the main, one of the fundamental principles of the internal market is the ban of restrictions within the four fundamental freedoms, which is expressed through the prohibition of the restrictions of free movement of persons, goods, services and capital resulting from the contractual relations between subjects of private law.
The objective to establish the single internal market involves from the point of view of Company law the creation of conditions enabling to choose the seat wherever in the Community it is most favourable in terms of economic profitability. It envisages to the maximum possible extent the common framework conditions in Member States. It is possible to create them by two legal approaches:
The first approach, applied for the creation of the convenient environment of the business companies’ activities in Europe is the harmonisation of national legislations by means of directives. This harmonisation has two aims:
Firstly, to remove all obstacles in exercising the right to establish and possibly operate a business, which allows the companies to expand and deepen competition on the market.
Secondly, to ensure the equivalent degree of the protection for shareholders, employees, creditors and third persons who have contractual relations with business companies within the entire territory of the Community.
The second approach lies in the adoption of the unified Community legislation in the form of legal regulations, which will replace or amend the national legislation. The objective is to create factual legal instruments which will provide business companies with the adequate opportunity to combine existing cross-border operations or create new ones on the basis of the European (supranational) and not the national legislation. The companies are left to decide which law they will use.
The fundamental task of the law making in the area of the Company law in the unification of the internal market of EC, besides the efficient establishment, was also the balancing of the different interests that meet upon the formation, the existence and the cessation of the business company. Different interests mean on one hand the interests of associates of the corporate type of business companies, their creditors and third affected persons. On the other hand this also involves the concern to not restrict excessively or to no make impossible the activity of very company by the amendment of legal instruments. Legal instruments, which safeguard the first of the mentioned interests groups, are the publishing of certain company data linked to constitutive or declarative effect of records, the amendment of rights of particular associates and partners and debtors, or the amendment of the rights of minorities, constituted of such individuals, the entailment of other obligations, prohibitions, etc.
These principles and legal instruments in conditions of the Slovak Republic are reflected in the amended Commercial Code, effective since 1 January 2002.
Autorské právo a právo priemyselného vlastníctva (rámcové spracovanie)
Andrea Moravčíková
Hlavným cieľom kapitoly je poskytnúť komplexný prehľad právnych aspektov duševného vlastnícva s dôrazom na obchodné právo a súvisiace právne odvetvia. Kapitola má 3 časti: všeobecné aspekty právnej úpravy ochrany práv duševného vlastníctva v SR a v EÚ, priemyselné práva a právna úprava oblasti audiovízií. Každá časť obsahuje prehľad právnej úpravy v SR s analýzou vybraných súvisiacich pr
ávnych aspektov. Autorka venuje zároveň pozornosť najdôležitejším smerniciam európskeho práva.Copyright Law and the Law of Industrial Property (A Framework draft)
Andrea Moravčíková
The main aim of the chapter is to provide a comprehensive overview of the legal aspects of the intellectual property, with the emphasis on the commercial law and related legal branches. The chapter consists of three parts: general aspects of the legislation on the protection of intellectual property rights in the Slovak Republic and in the European Union, industrial rights and the legislation on the audiovisual sector. Each part comprises the overview of the respective legislation in the Slovak republic with the analysis of selected relevant legal aspects. The author also pays attention to the most important directives of the European law.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (náčrt)
Vladimír Bilčík
Táto kapitola poskytuje stručný náčrt integrácie Slovenskej republiky s Európskou
úniou v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Kapitola ilustruje, že Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
(SZBP) zohráva formatívnu úlohu v príprave Slovenskej republiky na členstvo
v Európskej únii (EÚ). SZBP predstavuje jeden z faktorov, ktorý
pomáha určo
Problematika Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky predstavuje inú kvalitu politických procesov a rozhodovacích mechanizmov ako záležitosti prvého či tretieho piliera EÚ. Kapitola opisuje miesto SZBP v širšom kontexte európskej integrácie. Rozoberá vzťah SR k budovani
u Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na pozadí prístupových rokovaní s Európskou úniou. Zamýšľa sa nad významom Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky a postojom Slovenska k tejto dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti. Napokon načrtáva možnosti budúceho príspevku SR k rozvoju Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré vidí najmä pri formovaní stratégií vo vzťahu k východným susedom rozšírenej EÚ a pri snahách o reformu druhého piliera.
Common Foreign and Security Policy (An Outline)
Vladimír Bilčík
This chapter provides a brief description of the integration of the Slovak Republic to the European Union in the field of Common Foreign and Security Policy (CFSP). The chapter illustrates how the Common Foreign and Security Policy (CFSP) plays a formative role in the preparation of the Slovak Republic for the membership in the European Union (EU). CFSP represents one of factors that help to define objectives and limits of the Slovak foreign and security policy. As the area of the integration, which operates on the basis of the intergovernmental agreement, the CFSP poses primarily a political and diplomatic challenge for Slovakia. Despite some calls for the fundamental reform of Common Foreign and Security Policy in the framework of the ongoing debate on the future of Europe, following years will apparently not bring any significant modification of the intergovernmental basis of this form of the common political cooperation.
The issues of Common Foreign and Security Policy represent, in comparison with the issues of First and Third Pillar, a different quality of political processes and decision-making mechanisms. The chapter describes the place of CFSP within the broader context of the European enlargement. It analyses the attitude of Slovakia towards the building of the Common Foreign and Security Policy at the background of the accession negotiations with the European Union. It also reflects the importance of European Security and Defense Policy (ESDP) and the stance of Slovakia towards this dynamically developing area. Finally, it depicts the opportunities of the future contribution of the SR to the development of the Common Foreign and Security Policy. Opportunities are seen primarily in formulation of the strategies relating the eastern neighbours of the enlarged EU and in the efforts to reform the Second Pillar.
Spravodlivosť a vnútorné veci
Anna Roháčová
Tretí pilier Európskej únie „spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných
vecí“ bol vytvorený Zmluvou o Európskej únii.
Práve Zmluva o Európskej únii, známa ako Maastrichtská zmluva, ktorá
nadobudla platnosť 1. novembra 1993, predstavuje nespochybniteľný úspech európskych
snáh o pokračovanie a rozvíjanie integrácie vrátane vytvorenia
oblasti slobody, bezpečnosti a spolupráce
v rámci Spoločenstva.
V dôsledku Amsterdamskej zmluvy sa stala veľká časť obsahu tretieho piliera, ktorá sa týka voľného pohybu osôb (vízová, azylová, imigračná politika a pod.) komunitárnym právom tým, že bola prevzatá do novovzniknutej IV. hlavy Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Do tohto režimu boli prevzaté i Schengenské zmluvy, ktoré dovtedy stáli tak mimo komunitárneho práva, ako aj mimo Zmluvy o Európskej únii. Tretí pilier bol takto definitívne reorganizovaný – upravili sa oblasti,
zaviedli sa nové právne nástroje, upresnila sa úloha orgánov Spoločenstva a posilnila sa spolupráca medzi štátmi. S ohľadom na VI. hlavu Zmluvy o Európskej únii, t.j. oblasti naďalej zaradené do tretieho piliera (policajná a súdna spolupráca v trestných veciach), sa stanovuje, že Európska únia má zabezpečiť občanom vysokú úroveň bezpečnosti v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti predovšetkým posilnením spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach a bojom proti rasizmu a xenofóbii.
Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí tak položila základy spolupráce medzi ministerstvami spravodlivosti a ministerstvami vnútra a ich príslušnými odbormi všetkých pätnástich členských štátov Európskej únie, čím napomáha dialógu, vzájomnej pomoci, spoločným úsiliam a spolupráci medzi policajnými zbormi, colnou správou, migračnými úradmi a justičnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch.
Justice and Home Affairs
Anna Roháčová
The Third pillar of the European Union – the cooperation in the fields of justice and home affairs - was established by the Treaty on the European Union. The very Treaty on the European Union, known as the Maastricht Treaty, effective since 1 November 1993 represents an undisputed success of the European efforts to continue and develop the integration, including the establishment of the area of freedom, safety and cooperation in the framework of the Community.
Following the Amsterdam Treaty, a large part of the content of the Third pillar, concerning the free movement of persons (visas, asylum, immigration policy) has become the acquis communautaire by its assuming into the newly established Chapter IV. of the Treaty establishing European Community. The Schengen Agreements, which until then stood apart from the acquis communautaire as well as the Treaty on European Union, were also overtaken to the system of the Third pillar. The Third pillar was thus definitely re-constructed – fields were modified, new legal instruments were introduced, the role of Community bodies was specified and the cooperation among states was strengthened. With regard to the Chapter VI. of Treaty on European Union, i.e. the field still covered by the third pillar (police and judicial cooperation in criminal matters) it is stipulated that the European Union shall ensure to its citizens a high level of security within the area of freedom, safety and justice in particular by strengthening of the cooperation among the Member States in the fields of police and judicial cooperation in criminal matters and the fight against racism and xenophobia.
The cooperation in field of justice and home affairs thus laid foundations of the collaboration between Ministries of Justice and Ministries of Interior and their respective units of all fifteen Member States of the European Union. This collaboration enables a dialogue, mutual assistance, joint efforts and cooperation among police forces, customs administration, migration offices and judiciary in the Member States.