Špecifickou oblasťou súkromného práva je oblasť práv duševného vlastníctva, ktoré sa tradične člení na oblasť autorských a im príbuzných práv a na práva priemyselného vlastníctva. Z tejto širokej právnej oblasti sa zameriame na aproximáciu v oblasti ochrany počítačových programov a databáz ako osobitých autorských diel, ochrane proti zásahom do autorských práv, ďalej parciálne oblasti televízneho vysielania, satelitného vysielania a káblovej retransmisii. Z oblasti práv priemyselného vlastníctva sa ako kľúčovým budeme venovať patentom.

V oblasti medzinárodného práva verejného v oblasti duševného vlastníctva má nezastupiteľnú úlohu Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva vrátane obchodu s imitovaným tovarom (TRIPS), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o zriadení Svetovej obchodnej organizácie. Výsledkom je spojenie základných princípov GATT (t. j. zásad národného zaobchádzania a doložky najvyšších výhod) so základnými ustanoveniami hlavných medzinárodných dohôd, ktoré upravujú ochranu duševného vlastníctva. Dohoda pokrýva všetky kategórie duševného vlastníctva a pre každú z nich obsahuje podrobné ustanovenie o hmotnoprávnej ochrany až po vynútiteľnosť a urovnávanie sporov. Spoločenstvo a jeho členské štáty ratifikovali túto dohodu a aj Slovenská republika k dohode pristúpila 1. 1. 1996.

Podľa negociačnej pozície SR v oblasti duševného vlastníctva dosiahla SR úplnú kompatibilitu s legislatívou EÚ. Dňa 14. 1. 2000 SR ratifikovala aj dohovory WIPO z roku 1996. Predovšetkým prijatím poslednej novely Autorského zákona, ktorá skompletizovala úpravu ochrany databáz a vniesla nové prvky v možnostiach aktívnej obrany autora a oprávneného nositeľa autorských práv proti porušiteľom ich práv, ďalej prijatím novely zákona o ochranných známkach a nového patentového zákona sa úprava ochrany duševného vlastníctva v SR maximálne priblížila k vysokému svetovému štandardu v tejto oblasti.

V súvislosti s ochranou práv a ich využitia boli stanovené určité limity, definované Európskym súdnym dvorom (ďalej len ESD) ako doktrína vyčerpania práv. Podľa nej po prvom umiestnení tovaru na trhu jedného z členských štátov, alebo prvým udelením oprávnenia iným osobám na takéto umiestnenie, vyčerpáva držiteľ práv svoje práva a následne nemôže brániť voľnému pohybu chráneného tovaru na území spoločenstva. Vzhľadom na špecifickosť práv duševného vlastníctva však uplatňovanie tejto doktríny nie je úplne jednoznačné, aj ESD podporil využitie týchto práv takým spôsobom, aby tieto práva mohli zostať zachované. Taktiež je potrebné rozlišovať vyčerpanie práv pri rôznych druhoch duševného vlastníctva (najmä rešpektovať odlišnosti práv autorských a priemyselných). Podľa prípadového práva ESD možno takýto prístup badať napr. v prípadoch Centrafarm v. Sterling (1974) a Centrafarm v. Wintrop.

Medzi základné dokumenty, ktoré sa zaoberajú ochranou autorských práv a sú súčasťou platného právneho poriadku SR, možno zaradiť:

Zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona v znení zákona č. 234/2000 Z.z.

Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel.

Dohovory WIPO o autorskom práve a o výkonoch a zvukových záznamoch z roku 1996

Smernica Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov.

Smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania ochrany autorských práv a niektorých príbuzných práv.

Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva.

Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz.

Tvorba počítačových programov je chránená autorským právom a počítačový program má samostatné významné postavenie v zákone č. 383/1997 Z. z. v platnom znení - Autorskom zákone. Celosvetový tlak na ochranu práv autorov programov spôsobil aj významné zmeny v slovenskej legislatíve. Všeobecne sa počítačový program svojím charakterom blíži k literárnemu dielu. Tu je potrebné rozlíšiť dva pojmy: zdrojový text a strojový kód.

Zdrojový text je výsledok práce programátora v programovacom jazyku. Je to sústava príkazov, funkcií a procedúr, ktorá inštalovaním v počítači prináša používateľovi ako výkonný program možnosť využívať program na spracovanie dát a pod. Zdrojový text ako taký nie je počítaču zrozumiteľný a príkazy nemôže vykonať. Prostredníctvom kompilátora tento text prevedie počítač do strojového kódu, teda do sústavy núl a jedničiek. Až keď je zdrojový text takto upravený do binárneho kódu, je počítač schopný vykonať jednotlivé príkazy.

V oblasti ochrany práv k počítačovým programom sa stretneme s tzv. nepravými licenciami. Slovenská právna úprava pozná pojem licencia len v súvislosti s právami priemyselného vlastníctva. Licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva podľa § 508 a nasl. Obchodného zákonníka oprávňuje poskytovateľ licencie jej nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Teda licenčnú zmluvu možno uzavrieť napr. na patent, ochrannú známku, priemyselný vzor a pod. Pri počítačových programoch hovoríme o tzv. nepravých licenciách, ide totiž o právo nadobúdateľa softvéru na jeho použitie. Buď sa nadobúda jednotlivá licencia – oprávnenie program inštalovať na jeden počítač, alebo možno zakúpiť multilicenciu – privolenie na inštaláciu na viaceré počítače.

Počítačový program je autorským dielom a zákon presne stanovuje, kedy a za akých okolností je možné do tohto diela vykonať zásahy, aj to vždy len oprávneným nadobúdateľom programu. Na takéto zásahy nie je potrebný súhlas autora, ide vždy o úkony súvisiace s kompatibilitou programu s ostatnými aplikáciami, so zachovaním archívnych záloh a pod. Takéto zásahy upravuje Autorský zákon v ust. §§ 26 a 27 a v prípadoch tam uvedených nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

V § 5 ods. 19 je definovaný pojem databáza ako súbor od seba nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov, systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za databázu nie je možné považovať počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.

Podľa § 6 ods. 2 je predmetom autorského práva databáza v akejkoľvek forme za predpokladu, že je pôvodná z hľadiska tvorivého výberu alebo usporiadania jej obsahu. V prípade, že databáza naplní základnú charakteristiku autorského diela, teda podmienku tvorivej duševnej činnosti autora, môže byť taktiež chránená ako dielo autorské. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hoci aj databáza nenaplní znaky autorského diela, požíva ochranu, ktorú jej priznáva zákon v štvrtej časti. Databáza a jej zhotoviteľ teda majú skutočne výnimočnú pozíciu a tieto diela (hoci často aj nie autorské) sú výnimočne dôsledne chránené, aj vzhľadom na únikový charakter informácií a nevyhnutnosť ich ochrany, keďže v súčasnosti má informácia čoraz vyššiu hodnotu. Databázy ako súbory informácií majú často hodnotu nepomerne vyššiu ako iné hmotné súčasti podnikania.

V zmysle Autorského zákona osobitné práva k databáze, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu má jej zhotoviteľ bez ohľadu na to, či databáza alebo jej obsah sú chránené autorským právom alebo inými právami.

Z pohľadu priblíženia sa právu EÚ je možné za najdôkladnejšie upravenú považovať oblasť právnej ochrany patentov. Zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) bola z pôvodného zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch vyňatá úprava patentového práva. K takémuto riešeniu (t.j. vyňatie patentového práva a ponechanie úpravy priemyselných vzorov v pôvodnom zákone) zákonodarca pristúpil najmä z toho dôvodu, že úprava priemyselných vzorov viac súvisí s úpravou ochranných označení ako s patentovým právom.

Prijatím nového patentového zákona bola legislatíva SR zladená s úpravou v EÚ, a to najmä s Európskou patentovou dohodou v častiach odporúčaných Európskym patentovým úradom a týmito predpismi:

Nariadenie EÚ č. 1610/96 o  vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia pre výrobky na ochranu rastlín,

Slovenská republika taktiež podala žiadosť o prizvanie za riadneho člena Európskej patentovej organizácie, ktoré sa na základe pozvania Administratívnej rady EPO uskutočnilo k 1. 7. 2002.

Slovenské právne pramene v audiovizuálnej oblasti tvoria najmä:

Zákon č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

V európskom práve problematiku vysielania a retransmisie upravujú:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS o koordinácii niektorých zákonných ustanovení , regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania (ďalej len „o Televízii bez hraníc“).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS o televízii bez hraníc.

Smernica 95/51/ES o odstránení obmedzení v použití káblových sietí pre poskytovanie liberalizovaných telekomunikačných služieb.

Smernica 92/38/EHS o normách pre satelitné vysielanie televízneho signálu.

Rozhodnutie Rady 89/337/EHS o vysoko rozlišujúcej televízii – pozri uvedenú smernicu 95/47/ES.

Rozhodnutie Rady 89/630/EHS o spoločnom prístupe členských štátov k prijatiu jednotných celosvetových noriem výroby vysoko rozlišujúcej televízie na Plenárnom zasadnutí Medzinárodného vysielacieho výboru (CCIR) v r. 1990 – pozri uvedenú smernicu 95/47/ES.

Smernica Rady 93/98/EHS o harmonizácii trvania ochrany autorských práv a niektorých príbuzných práv.

Smernica Rady 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva.

Smernica Rady 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu.

Zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a po jeho doplnení zákonom č. 147/2001 Z. z. sa úprava televízneho vysielania, satelitného prenosu a káblovej retransmisie stala plne kompatibilnou s európskym právom.

Právny rámec vysielania a retransmisie v Európe je tvorený predovšetkým Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii, Protokolom pozmeňujúcim tento dohovor a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS o Televízii bez hraníc v znení smernice 97/36/ES. Implementáciou týchto základných medzinárodných dokumentov do právneho poriadku Slovenskej republiky sa vytvárajú podmienky a priestor pre slobodné šírenie programov bez osobitných administratívnych obmedzení. Postavenie regulačného orgánu – Rady pre vysielanie a retransmisiu sa v súlade s európskou judikatúrou a acquis upravuje tak, aby sa posilnila jeho nezávislosť. Zákon podrobne upravuje konanie o udelení licencie na vysielanie pôvodných programových služieb a konanie o registrácii retransmisie, t. j. súčasného, úplného a nezmeneného šírenia už vysielaných programových služieb. Podrobnejšie sú upravené práva a povinnosti vysielateľov pri vysielaní reklamy, do právneho poriadku sa zavádza inštitút telenákupu a sponzorovaného programu, právo na opravu, právo na krátke spravodajstvo a inštitút významného podujatia. V zákone je upravená podpora európskych diel a nezávislej produkcie.

Gregušová, D.: Počítačový program a právo. Bratislava, Vydavateľské oddelenie PF UK 1998.

Ochrana duševného vlastníctva. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie Bratislava 5. 10. 2000. Vydavateľské odd. PF UK Bratislava 2001.

Počítačová kriminalita. Zborník referátov z medzinárodnej konferencie Bratislava 21 .9. 2000. Business Software Alliance SR Bratislava, 2000.