Jednou z kľúčových spoločenských zmien uskutočňovaných počnúc rokom 1989 bol prechod na trhové hospodárstvo, ktorého predpokladom bolo aktivovanie práva proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže (ďalej len: „protimonopolné právo“) ako súčasti právneho poriadku Slovenskej republiky. K nutnosti prijať právnu úpravu ochrany hospodárskej súťaže sa prihlásila vo svojom základnom zákone aj Slovenská republika. Podľa čl. 55 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky: „Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.“

Ruku v ruke so spoločenskými zmenami sa však realizoval proces postupného zbližovania Slovenskej republiky s EÚ s cieľom plnoprávneho členstva Slovenskej republiky v nej. Z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže bola a ostáva ako dôležitá skutočnosť, že jedným z cieľov ES je „zabezpečiť režim, kde by nebola konkurencia skreslená“ (čl. 3 ods.1 písm. g Zmluvy o ES). Právo ES teda upravuje aj oblasť ochrany hospodárskej súťaže. Za daného stavu bolo iba prirodzené, že modelom, na ktorý česko-slovenský a neskôr slovenský zákonodarca hľadel pri vytváraní právneho rámca ochrany hospodárskej súťaže, bolo komunitárne protimonopolné právo.

Výklad o približovaní sa slovenského protimonopolného práva k protimonopolnému právu komunitárnemu nemá a nemôže mať ambíciu podať ucelený obraz o obsahu slovenského protimonopolného práva ako takého. Cieľom tohto výkladu je iba informovať o tomto procese približovania sa. V prvom rade sa budeme snažiť podať informáciu o rozsahu, v akom sa tento proces prejavil, a o prostriedkoch, akými sa realizoval už počas súčasného obdobia charakterizovaného štatútom pridruženia SR k ES (I).

Dňom pristúpenia k ES vstúpi SR do obdobia plnoprávneho členstva v ES a s ním sa zmení aj povaha vzťahu komunitárneho protimonopolného práva k právnemu poriadku SR. Nebude už iba zdrojom inšpirácie a modelom pre slovenské protimonopolné právo ako jedno z odvetví právneho poriadku SR, ale stane sa, opierajúc sa o zásady prednosti a priameho účinku komunitárneho právneho poriadku vo vzťahu k právnym poriadkom členských štátov, priamo a prednostne aplikovateľným právom s dopadom aj na iné odvetvia právneho poriadku SR: hospodárske právo v širšom zmysle slova, správne právo, občianske právo procesné (II).

Pre potreby tohto príspevku budeme o právnej úprave ochrany hospodárskej súťaže hovoriť ako o protimonopolnom práve, pričom toto klasicky zahŕňa úpravu dohôd obmedzujúcich súťaž, zneužívania dominantného postavenia, kontroly koncentrácií, ale aj úpravu aktov a úkonov štátnych orgánov a iných na štát napojených subjektov v hospodárskej súťaži, konkrétne právnu úpravu opatrení štátnej regulácie na trhu, priznávania a výkonu výlučných a špeciálnych práv a poskytovania štátnej pomoci.

1. Pridruženie SR k EU: vplyv komunitárneho protimonopolného práva v právnom poriadku SR prostredníctvom protimonopolného práva slovenského

 

Federálny zákon č.63/1991 Zb. a jeho neskoršie zmeny, zákon č.188/1994 Z. z. a jeho neskoršie zmeny, v súčasnosti platný a účinný zákon č.136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, zákon č.465/2002 Z. z. o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž spolu so zákonom č.231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení zákona č.434/2001 Z. z. predstavujú iba etapy procesu tohto stále jasnejšieho približovania sa.

Oblasti protimonopolného práva sa tento proces približovania dotkol dvojakým spôsobom. Presnejšie povedané, tento proces pri dvoch rôznych skupinách praktík, ktoré obe spadajú pod pôsobnosť zákona o ochrane hospodárskej súťaže a zákona o štátnej pomoci, sa nerealizoval rovnakým spôsobom, realizoval sa prostredníctvom dvoch rôznych inštitútov.

Prvou z týchto dvoch skupín praktík sú prípady dohôd obmedzujúcich súťaž, zneužívania dominantného postavenia a štátnej pomoci narúšajúcich súťaž, ktorých spoločnou charakteristikou je, že môžu nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi ES a Slovenskou republikou. Tieto praktiky budú posudzované podľa čl. 64 Európskej dohody o pridružení uzavretej medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a jej členskými štátmi na strane druhej. Druhá skupina praktík, teda dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia a štátna pomoc, ktoré nemôžu nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi ES a Slovenskou republikou a koncentrácie, sa budú aj naďalej posudzovať výlučne podľa relevantných vnútroštátnych predpisov právneho poriadku SR.

V prípade prvej skupiny praktík sa proces približovania práva SR k právu ES prejavil tak, že ustanovenia článku 64 Asociačnej dohody, podľa ktorých by sa tieto praktiky mali posudzovať, vychádzajú priamo zo znenia príslušných ustanovení Zmluvy o ES, konkrétne zo znenia článkov 81 ods.1, 82 a 87. Ba čo viac, podľa čl. 64 ods. 2 Asociačnej dohody sa tieto praktiky budú posudzovať podľa kritérií vyplývajúcich z uplatňovania ustanovení čl. 85, 86 a 92 zmluvy o ES (v súčasnosti čl. 81, 82 a 87), teda aj podľa rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry oboch luxemburských súdov. Týmto sa fakticky docielil stav, že komunitárne protimonopolné právo, aplikovateľné iba na území ES, sa aplikuje na rozšírenom území zahŕňajúcom nielen ES, ale aj pridruženú krajinu, v tomto prípade Slovenskú republiku.

Hoci podľa Asociačnej dohody sa mala prvá skupina praktík posudzovať podľa iných právnych predpisov (čl. 64 Asociačnej dohody) ako praktiky druhej skupiny (zákon o ochrane hospodárskej súťaže a zákon o štátnej pomoci), v skutočnosti to tak nie je. Rozhodnutiami Asociačnej rady č. 1/96 zo dňa 15. augusta 1996 a č. 6/2001 zo dňa 22. novembra 2001 boli v súlade s čl. 64 ods. 3 Asociačnej dohody prijaté pravidlá implementácie, pravidlá uplatňovania zásad vyplývajúcich z článku 64 Asociačnej dohody.

Podľa čl. 1 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/96 prípady dohôd obmedzujúcich súťaž a zneužívania dominantného postavenia „... sú riešené v súlade s princípmi uvedenými v článku 64 ods. 1 a 2 ...“ (odstavec 1); no zároveň sa v ňom uvádza, že „Oba úrady (Európska komisia a PMÚ SR) riešia prípady v súlade s ich vlastnými základnými pravidlami...“ (odstavec 4). Znamená to teda, že prípady spadajúce do prvej skupiny praktík budú posudzované podľa ustanovení článku 64 Asociačnej dohody, no zároveň ich bude kompetentný úrad posudzovať podľa svojich vlastných právnych predpisov. Mohli by sme sa nazdávať, že konkrétne pred PMÚ SR by sa posudzovanie tých istých praktík vo svetle dvoch rôznych skupín právnych predpisov malo realizovať tak, že kompetentný úrad vo svojom rozhodnutí posúdi praktiku, ktorá je predmetom skúmania a ktorá spadá do prvej skupiny praktík (môže nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi ES a SR), podľa ustanovení tak Asociačnej dohody, ako aj zákona o ochrane hospodárskej súťaže. PMÚ SR však i takéto prípady posudzuje výlučne podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže; na ustanovenia čl. 64 Asociačnej dohody ako na referenčnú hmotno-právnu normu sa ani raz neodvolal. Podľa vyjadrení samotných predstaviteľov Európskej komisie však takýto stav v žiadnom prípade nevnímajú ako porušenie čl. 64 Asociačnej dohody, keďže slovenský zákon o ochrane hospodárskej súťaže je plne kompatibilný s komunitárnym protimonopolným právom.

Ohľadne oblasti štátnej pomoci rozhodnutie Asociačnej rady č. 6/2001 hovorí tiež o tom, že jednotlivé prípady poskytnutej pomoci a programov pomoci sa budú posudzovať podľa kritérií, ktoré vyplývajú z uplatňovania pravidiel čl. 87 Zmluvy o ES vrátane súčasnej a budúcej sekundárnej legislatívy, rámcov, usmernení..., ako aj judikatúry oboch luxemburských súdov (čl. 2 ods. 1 Implementačných pravidiel priložených k rozhodnutiu). Hovorí tiež o tom, že Úrad pre štátnu pomoc SR (ďalej len: „ÚŠP SR“) bude posudzovať štátnu pomoc z hľadiska jej zlučiteľnosti s čl. 64 ods.1 bod iii Asociačnej dohody (ustanovenie formulujúce nezlučiteľnosť s Asociačnou dohodou štátnej podpory narúšajúcej súťaž) (odstavec 4 rozhodnutia; čl. 1 Implementačných pravidiel priložených k rozhodnutiu). No zároveň sa uvádza, že tak bude robiť podľa procedurálnych pravidiel platných v Slovenskej republike. Tie boli formulované zákonom o štátnej pomoci. Tento zákon však okrem toho prebral celú hmotno-právnu časť právneho režimu posudzovania štátnej pomoci v komunitárnom práve vrátane obsahu jednotlivých, v čase prijímania zákona platných oznamov, rámcov a usmernení. Čo je však najdôležitejšie, slovenský zákon vymedzil ako jeden z pojmových znakov štátnej pomoci spadajúcej pod svoju pôsobnosť spôsobilosť štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi ES a SR (§ 2 ods.1), čo znamená, že vecná pôsobnosť zákona o štátnej pomoci sa zhoduje s vecnou pôsobnosťou ustanovenia čl. 64 ods.1 bodu iii Asociačnej dohody. Inými slovami, slovenský zákonodarca vymedzil pre národný zákon o štátnej pomoci rovnakú vecnú pôsobnosť, akú má čl. 64 ods. 1 bod iii Asociačnej dohody, a prebral do zákona celú hmotno-právnu časť komunitárnej právnej úpravy štátnej pomoci.

Pri praktikách tejto prvej skupiny, ktorých spoločnou charakteristikou je teda ich spôsobilosť nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi ES a SR, sa mal proces približovania sa práva aplikovateľného na území SR k právu komunitárnemu realizovať prostredníctvom inštitútu Asociačnej dohody ako medzinárodnej dohody viažucej Slovenskú republiku. Z uvedených dôvodov sa však ťažisko procesu približovania práva SR k právu komunitárnemu, z pohľadu tých subjektov, ktoré sú adresátmi práv a povinností protimonopolného práva, presunulo na inštitút zbližovania národnej legislatívy podľa čl. 69 Asociačnej dohody. Približovanie národnej legislatívy k zodpovedajúcej komunitárnej právnej úprave je formulované ako hlavná podmienka integrácie SR do ES, pričom medzi oblasťami, na ktoré sa vzťahuje, figuruje aj oblasť pravidiel hospodárskej súťaže (čl. 70 Asociačnej dohody). Ťažisko, inštitút, prostredníctvom ktorého sa proces približovania slovenského protimonopolného práva k protimonopolnému právu komunitárnemu realizuje, je teda spoločný pre obe skupiny praktík, t.j. bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi SR a ES. Je ním inštitút zbližovania národnej legislatívy s komunitárnym právom podľa článkov 69 a 70 Asociačnej dohody.

Približovanie sa ku komunitárnemu protimonopolnému právu sa u slovenského protimonopolného práva prejavuje veľmi markantne. Samotné zákony o ochrane hospodárskej súťaže a o štátnej pomoci, ale aj rozhodovacia prax PMÚ SR sa v čoraz väčšej miere inšpirujú, či dokonca priamo preberajú riešenia, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych noriem komunitárneho protimonopolného práva, rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry oboch luxemburských súdov. Jednako však súlad s komunitárnym protimonopolným právom dosiahol vyšší stupeň pri pravidlách aplikovateľných na podnikateľov (A) ako pri pravidlách vzťahujúcich sa na správanie štátnych orgánov, s výnimkou právnej úpravy štátnej pomoci, pri ktorej zákonodarca mechanicky prebral zodpovedajúcu právnu úpravu komunitárnu (B).

Výklad o stave priblíženia sa slovenského protimonopolného práva k protimonopolnému právu komunitárnemu rozčleníme nie na časti zodpovedajúce uceleným a úplným právnym úpravám jednotlivých skutkových podstát: dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia a kontrola koncentrácií; ale podľa znakov, ktoré sa zhodne nachádzajú vo viacerých z týchto skutkových podstát: podľa spoločných pojmov, ktoré sa v nich objavujú (1), podľa formy konaní sankcionovaných protimonopolným právom (2), podľa obsahu zásady zákazu, ktorú všetky tri zhodne obsahujú (3), a podľa možnosti vyňatia zo zásady zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž (4).

Za spoločné pojmy, ktoré sa objavujú vždy najmenej pri dvoch z troch vyššie uvedených skutkových podstát, považujeme pojem podnikateľ, vymedzujúci zároveň osobnú pôsobnosť zákona č.136/2001 Z. z. (ďalej len: „zákon“), pojem relevantný trh a pojem dominantné postavenie.

Pojem relevantný trh je definovaný ako „... priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov a služieb, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné“ (§ 3 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Tak kritérium zhodnosti, ako aj kritérium zastupiteľnosti z pohľadu uspokojenia určitej potreby užívateľa vyplýva z konštantnej judikatúry ESD. Zdrojom inšpirácie pre zákonodarcu bol evidentne aj Oznam Komisie o definícií relevantného trhu, z  bodu 7 ktorej priamo prebral definíciu vzájomnej zastupiteľnosti tovarov či služieb (zastupiteľnosť z hľadiska fyzikálnych a technických charakteristík, ceny a účelu použitia (§ 3 ods. 5)) a z bodu 8 definíciu priestorového relevantného trhu (územie s takými homogénnymi súťažnými podmienkami, že môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami (§ 23 ods. 6)). Obsahom uvedeného Oznamu Komisie sa očividne dal inšpirovať aj PMÚ SR. Vo svojom rozhodnutí Mier/Holding Tatra došiel k záveru, že skupiny výrobkov nezahrnuté do relevantného trhu podľa kritérií zhodnosti a zastupiteľnosti z pohľadu dopytu budú do relevantného trhu zaradené z dôvodu príbuznosti technológie ich výroby. Ide v podstate o aplikáciu pri vymedzovaní rozsahu relevantného trhu, kritéria zastupiteľnosti, tentoraz však zo strany ponuky, ktoré je formalizované v Ozname. Výrobky sú zastupiteľné z pohľadu ponuky, ak si presun výroby z jedného výrobku na druhý nevyžiada rozsiahle výdavky, nebude sprevádzaný uvedením zásadne novej technológie a ak je realizovateľný v krátkom čase (bod 25 Oznamu).

Pojem dominantné postavenie je definovaný v § 8 ods.1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, podľa ktorého takéto postavenie má „... podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži alebo ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle...“. I pri formulovaní obsahu tejto definície sa slovenský zákonodarca inšpiroval judikatúrou ESD; kritérium tak ekonomickej sily, ako aj možnosti nezávislého správania objavili už v rozhodnutí United Brands zo dňa 14. februára 1978. Neodmysliteľnou súčasťou analýzy dominantného postavenia je aplikácia kritéria potenciálnej konkurencie, ktorá smeruje buď k potvrdeniu, alebo naopak k relativizácií, teda k zavrhnutiu existencie dominantného postavenia v danom prípade. Vplyv rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry ESD je badateľný tak na úrovni systematického používania tohto kritéria, ako aj na úrovni jednotlivých používaných parametrov, spomedzi ktorých spomenieme iba niektoré: príťažlivosť alebo nepríťažlivosť trhu v závislosti od jeho rozvojového potenciálu; prípadná nepríťažlivosť trhu z dôvodu slabej elasticity dopytu na ňom; bariéry pre vstup na trh zo strany už usadených konkurentov v podobe kontroly susedného trhu, v podobe komplexnosti a náročnosti uvádzaných technológií a postupov či v podobe nutnosti nákupu práv duševného a priemyselného vlastníctva.

Dohoda obmedzujúca súťaž, zladený postup a rozhodnutie združenia podnikateľov ako jednotlivé možné formy dohody, obmedzujúcej súťaž v širšom zmysle slova, je definovaná v ustanoveniach § 4 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Nepreberajú presne zodpovedajúce definície komunitárneho práva, jednako však z definícií a ostatných prvkov ich právnych režimov, najmä dôkazného režimu, tak ako vyplývajú z rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry ESD, vychádzajú.

Prvý prvok definície dohody v užšom zmysle slova, podľa ktorej je dohoda „každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ...“, reflektuje na komunitárnu definíciu dohody kladúcej dôraz na vyjadrenie spoločnej vôle. Druhý prvok definície „... ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania“ je odrazom možnosti kvalifikovať ako dohodu situáciu, keď je dokázaný nie samotný súčasný súhlasný prejav vôle viacerých podnikateľov smerujúci k navrhnutému konaniu alebo stavu, ale pristúpenie k navrhnutému konaniu alebo stavu.

Aj pri formulovaní definície zosúladenej praktiky zákonodarca zobral do úvahy tak všeobecne uvádzanú komunitárnu definíciu, čo sa prejavilo v prvej časti definície obsiahnutej v ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže („... koordinácia správania podnikateľov, ktoré nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) ...“), ako aj prezumpciu dôkazu zosúladenej praktiky stanovenú judikatúrou ESD v situácii, keď paralelné správanie konkurentov na trhu nemôže byť vysvetlené inak ako práve zosúladenou praktikou medzi nimi („... a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa“).

Ustanovenie § 4 ods.2 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže definuje rozhodnutie združenia podnikateľov, pričom podoby, ktoré môže takéto rozhodnutie mať, sú dve: právny akt orgánu združenia zaväzujúci jeho členov a odporúčanie orgánu združenia členom. Zatiaľ čo právny akt orgánu združenia viažuci jej členov je formou dohody obmedzujúcej súťaž aj v komunitárnom práve už svojou právnou povahou ako aktu, ktorý zaväzuje členov združenia, odporúčanie orgánu združenia adresované členom bolo v komunitárnom práve kvalifikované ako rozhodnutie združenia podnikateľov v zmysle čl. 81 ods. 1 Zmluvy o ES nie na základe právnej povahy tohto typu aktu, ale na základe konkrétneho dosahu tohto aktu. Dosah takéhoto aktu možno posudzovať iba vo svetle okolností konkrétneho prípadu ako napr. spoločný záujem členov združenia koordinovať svoje správanie na trhu, obsah či spôsob formulácie obsahu odporúčania, skutočné správanie členov či možnosť združenia, v súlade so stanovami združenia koordinovať správanie členov. Analýza dosahu odporúčania vo svetle okolností konkrétneho prípadu by mala umožniť určiť, či tento akt predstavuje alebo nepredstavuje verný prejav vôle združenia koordinovať správanie sa svojich členov na trhu.

Operácia koncentrácie môže mať podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže niekoľko podôb. Prvou z nich je zlúčenie alebo splynutie, pod ktorými sa skrýva nielen zlúčenie alebo splynutie v zmysle § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka charakterizované znížením počtu právnických osôb zúčastňujúcich sa na operácii, ale aj spájanie sa podnikateľov bez straty svojej právnej subjektivity (§ 9 ods. 2). Výslovné zaradenie tejto situácie medzi možné podoby operácie koncentrácie v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa realizovalo bezpochyby pod vplyvom komunitárneho práva, kde sa s touto situáciou spája najmä prípad zmluvného zavedenia spoločného obchodného vedenia viacerých podnikateľov.

Zákonné definície ďalších dvoch foriem operácie koncentrácie, získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo časťou podniku iného podnikateľa (§ 9 ods. 1 písm. b) a založenie spoločného podniku (§ 9 ods. 5) vychádzajú priamo z definícií komunitárnych, obsiahnutých v nariadení č. 4064/89 o kontrole operácií koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „nariadenie č. 4064/89“) (čl. 3 ods.1 písm. b) a ods. 2). V oboch prípadoch je spoločným pojmovým znakom nadobudnutie kontroly. Definícia pojmu kontrola („... možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na činnosť... podnikateľa ...“) a výpočet jednotlivých prostriedkov, ktorými ju možno dosiahnuť v zákone o ochrane hospodárskej súťaže (§ 9 ods. 4), vychádzajú priamo z definície kontroly v čl. 3 ods. 3 nariadenia č.4064/89. Jedným z prostriedkov možnosti vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa je aj právo spoločníka či akcionára vplývať na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa – obchodnej spoločnosti. Čo sa týka kompetencií vykonávaných orgánmi podnikateľa, ktorých výkon zabezpečuje možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, úrad považuje za smerodajné nie tie, ktoré sa týkajú „samotnej existencie a základných podmienok fungovania“, ale tie, ktoré sa týkajú „operatívno-výkonného riadenia“ či „možnosti fakticky riadiť a rozhodovať o činnosti spoločnosti“ . Aj k tomuto rozlíšeniu došlo bezpochyby pod vplyvom komunitárneho práva. Oznam Komisie ohľadne pojmu koncentrácia zo dňa 31. decembra 1994 vyžadoval, aby sa kontrola dotýkala rozhodnutí, ktoré sú rozhodujúce pre obchodnú stratégiu podniku (bod 21); nestačí, aby sa týkala práv, ktoré pre akcionára vyplývajú z bežného práva obchodných spoločností a ktoré sa zvyčajne týkajú samotnej existencie spoločnosti (bod 22).

Priamo z čl. 3 ods. 5 nariadenia č.4064/89 vychádza aj výpočet situácií, ktoré nemožno považovať za koncentrácie v zmysle zákona (§ 9 ods. 8).

Zákon o ochrane hospodárskej súťaže vo svojom § 4 odseku 3 písmenách a) až e) uvádza príkladný výpočet dohôd obmedzujúcich súťaž (v úzkom zmysle slova), ktorý vychádza priamo z výpočtu uvedeného v čl. 81 ods. 1 Zmluvy o ES. V písmene f) uvádza slovenský zákonodarca aj ďalší príklad dohody obmedzujúcej súťaž – znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje ponuky v procese verejného obstarávania. Tým bezpochyby reagoval na hrozbu dohody obmedzujúcej súťaž aj v takejto podobe tak, ako ju identifikovala a odsúdila Komisia vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. októbra 1998 vo veci dohody európskych výrobcov tepelne izolovaných potrubí pre mestské vykurovanie.

Ustanovenie § 5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže sa venuje špecifickému problému dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých predmetom je prevod práv alebo poskytnutie licencie na predmety chránené právom duševného a priemyselného vlastníctva. Právne normy tohto odvetvia práva sa vyznačujú tým, že držiteľom práv priznávajú na mnohé činnosti týkajúce sa predmetu ochrany výlučné práva. Ak následne títo držitelia prevádzajú tieto výlučné práva na predmet ochrany na tretie osoby, alebo ak im priznávajú na používanie predmetu ochrany licenciu, zmluvy o prevode práv alebo o poskytnutí licencie obsahujú zväčša niektoré typizované obmedzenia, ktoré možno považovať za obmedzenia súťaže. V prípade prevodu práv môže k obmedzeniu súťaže dôjsť napr. v prípade, ak držiteľ disponujúci výlučnými právami na rovnaký predmet ochrany vo viacerých štátoch (napr. vrátane Slovenskej republiky) prevedie práva na tento predmet na nového držiteľa iba s platnosťou pre územie určitého štátu (napr. pre územie Slovenskej republiky), zatiaľ čo pre územie ostatných štátov ostane držiteľom týchto práv on sám. Tým sa bývalý a nový držiteľ práv k predmetu ochrany stávajú vo vzťahu k sebe cudzími osobami, z ktorých každá sa môže na území, kde je držiteľom práv, domáhať ich rešpektovania tak voči tretím osobám, ako aj voči zmluvnému partnerovi zo zmluvy o prevode práv, čím fakticky realizujú rozdelenie trhu a uzavretie národných trhov. V prípade poskytnutia licencie je zväčša súčasťou zmluvy záväzok držiteľa práva neposkytnúť pre územie, pre ktoré licenciu poskytuje, licenciu inému subjektu. Popri takejto tzv. otvorenej licencii existuje aj tzv. uzavretá licencia, kde sa okrem uvedeného držiteľ práv zaväzuje, že zaviaže držiteľov licencie pre ostatné územia nepredávať výrobky či služby s použitím predmetu ochranu, na používanie ktorého majú licenciu, na území nového držiteľa licencie, pričom rovnaký záväzok voči už ostatným držiteľom licencie pre iné územia preberá nový držiteľ licencie. Aj v tomto prípade realizujú zmluvné strany rozdelenie a uzavretie či už národného trhu ako celku, alebo častí národného trhu. Takýmto spôsobom dochádza k stretu, či dokonca konfliktu, medzi právom priemyselného vlastníctva a protimonopolným právom. Podľa ust. § 5 ods. 1 dohoda o prevode práv alebo o poskytnutí licencie na predmety ochrany práva duševného a priemyselného vlastníctva je zakázaná „... ak obmedzovanie súťaže, ktoré z nej vyplýva pre nadobúdateľa týchto práv, nie je nevyhnutné na ich ochranu“. Inými slovami, obmedzenia súťaže vyplývajúce zo zmluvy sú prípustné v prípade, že bez nich by bolo právo, ktoré držiteľovi priznáva príslušná právna norma, jednoducho popreté. Slovenský zákonodarca sa očividne aj pri výbere tohto kritéria skĺbenia práva duševného a priemyselného vlastníctva a protimonopolného práva inšpiroval komunitárnym právom, ktoré bolo postavené pred rovnakú dilemu a rovnakú nutnosť nájsť kritérium zladenia týchto dvoch odvetví práva. ESD si vybral pojem „špecifický predmet“. Podľa judikatúry ESD zmluva môže legitímne chrániť práva, ktoré tvoria „špecifický predmet“ právnej úpravy toho-ktorého predmetu ochrany práva duševného a priemyselného vlastníctva. Obsah „špecifického predmetu“ je pritom, samozrejme, pri každom predmete ochrany odlišný, a to podľa povahy tohto predmetu a spôsobov jeho využitia.

Prijatím zákona č.136/2001 Z. z. bol spečatený odklon od koncepcie, podľa ktorej i bezvýznamné obmedzenie hospodárskej súťaže musí byť už týmto svojím charakterom zakázané. Zákon (§ 6 ods. 1) určil paušálnu hranicu intenzity zásahu do hospodárskej súťaže na dotknutom relevantnom trhu (10 %-ný podiel účastníkov dohody alebo každého z nich na relevantnom trhu), pod ktorou sa na dohodu obmedzujúcu súťaž zákaz nevzťahuje (pravidlo de minimis). Nesmie však ísť o tzv. ťažké dohody, teda o dohody o cenách, o obmedzení výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, ani o dohody o rozdelení trhu, a tiež spoločný podiel podnikateľov, ktorí s obchodnými partnermi uzavreli dohody obsahujúce podobný druh obmedzenia súťaže a vedúce k podobným účinkom na trhu a ktorí patria do jednej skupiny (§ 6 ods. 2), nesmie kumulatívne presiahnuť 10 % (§ 6 ods.1). Toto nové pravidlo de minimis zaradené do zákona vychádza priamo z Oznamu Komisie ohľadne dohôd zanedbateľnej dôležitosti tak čo do svojho princípu, čiastočne čo do výšky kritickej hranice trhového podielu, ako aj čo do medzí svojej pôsobnosti.

Jednou z noviniek zákona o ochrane hospodárskej súťaže je aj rozlišovanie medzi koncentratívnymi a kooperatívnymi spoločnými podnikmi, pričom prípustnosť spoločných podnikov kooperatívnych sa bude podľa ust. § 9 ods. 7 posudzovať nie podľa kritérií kontroly koncentrácií (§ 12 ods. 2 a 3), ale podľa kritérií posudzovania dohôd obmedzujúcich súťaž (§ 4 až 6), čo je riešenie zhodné s obsahom čl. 3 ods. 4 nariadenia č. 4064/89.

Ustanovenie § 8 ods. 2 písmená a) až d) uvádza príkladný výpočet možných podôb zneužívania dominantného postavenia, ktorý je priamo prebratý z čl. 82 druhá veta písmená a) až d) zmluvy o ES.

Do tohto výpočtu možných podôb zneužívania dominantného postavenia obsiahnutého v zákone sa však dostala aj iná praktika, kvalifikovaná rozhodovacou praxou tak Komisie a judikatúrou ESD, ako aj rozhodovacou praxou PMÚ SR ako zneužívanie dominantného postavenia: znemožnenie prístupu k unikátnemu zariadeniu. Unikátne zariadenie je zariadenie, ktorého vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu k nemu by došlo k obmedzeniu konkurencie na trhu (§ 8 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). PMÚ SR už riešil prípady, ktoré sa týkali tzv. unikátneho zariadenia, dokonca uviedol aj podmienky kvalifikácie určitého zariadenia ako unikátneho, nikdy však nešlo o prípad priameho odmietnutia prístupu k nemu. Rozhodovacia prax Komisie a judikatúra ESD boli taktiež váhavé ohľadne subsumovania danej praktiky pod jednu z možných podôb zneužívania dominantného postavenia v zmysle čl. 82 zmluvy o ES či jej priamej kvalifikácie ako znemožnenia prístupu k unikátnemu zariadeniu, zdá sa však, že prevládol názor, podľa ktorého je nutné vyhradiť aplikáciu teórie unikátnych zariadení prípadom prostého odmietnutia prístupu k unikátnemu zariadeniu. Preto aj bola nová skutková podstata zaradená medzi možné podoby zneužívania dominantného postavenia a formulovaná ako odmietnutie zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu (§ 8 ods. 5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže).

Kritériom prípustnosti koncentrácií je v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona predpokladané vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia, ktorého dôsledkom sú významné prekážky efektívnej súťaže na relevantnom trhu. Aj v tomto bode možno vyzdvihnúť evidentný vplyv komunitárneho práva. Kritériom prípustnosti koncentrácií bolo podľa predtým platného zákona č. 188/1994 Z. z. prípadné vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia, ale aj, v prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku, prípadné celohospodárske výhody vyplývajúce z koncentrácie (§ 10 ods. 2). Znenie nového zákona č. 136/2001 Z. z. už preberá v plnej miere hodnotiace kritériá nariadenia č. 4064/89: vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia, majúce za následok narušenie efektívnej súťaže (čl. 2 ods. 2 a 3).

V prípade, že koncentrácia by vo svetle uvedených kritérií nemala byť povolená, zákon stanovuje spôsob akým takúto koncentráciu možno predsa schváliť. Ide o podmienečnosť rozhodnutia o schválení, ktorú pozná aj nariadenie č. 4064/89 (čl. 8 ods. 2). PMÚ SR môže súhlas s koncentráciou viazať na podmienky, ktoré majú za cieľ odstrániť tie prekážky efektívnej súťaže, aké by normálne súhlas s koncentráciou vylučovali (§ 12 ods. 3 a § 13 ods. 1 písm. b).

Dohoda obmedzujúca súťaž môže byť spod zákazu, ktorý ju normálne sankcionuje, vyňatá. Môže sa tak stať, ak negatíva, vyplývajúce z dohody z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže, sú prevážené pozitívami, vyplývajúcimi z dohody z pohľadu hospodárskeho pokroku. Podmienky, za ktorých môže byť určitá dohoda obmedzujúca súťaž dočasne vyňatá spod zákazu podľa § 4 a 5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a ktoré sú stanovené § 6 ods. 3 vychádzajú priamo z podmienok stanovených ustanovením čl. 81 ods. 3 zmluvy o ES.

Dňa 20. júna 2002 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 465/2002 Z. z. o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Medzi zákonmi, ktoré boli zákonom č. 465/2002 Z. z. zmenené je aj zákon č. 136/2001 Z. z. Bol doň vložený nový § 3 ods.4, ktorý umožňuje vyňať spod zákazu podľa § 4 a 5 zákona nie jednotlivé dohody, ale celé skupiny dohôd obmedzujúcich súťaž a to podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je podľa poznámky pod čiarou práve zákon č. 465/2002 Z. z.

Podľa tohto zákona je vyňatých spod zákazu v zmysle § 4 a 5 zákona č. 136/2001 Z. z. viacero skupín dohôd obmedzujúcich súťaž: dohody vertikálneho charakteru (§ 2 až 9 zákona č. 465/2002 Z. z.), dohody v oblasti distribúcie a údržby automobilov (§ 10 až 15), dohody v oblasti poskytovania technológie (§ 13 až 23), dohody v oblasti špecializácie (§ 24 až 29), dohody v oblasti výskumu a vývoja (§ 30 až 35), dohody v oblasti poisťovníctva (§ 36 až 51) a dokonca aj dohody v oblasti námornej prepravy (§ 52 až 57). Všetky spomenuté oblasti sú pokryté v komunitárnom práve nariadeniami, ktorými sú dohody v týchto oblastiach uzatvárané vyňaté spod zákazu podľa čl.81 ods.1 zmluvy o ES. Na základe čl. 81 ods. 3 a 83 ods.1 zmluvy o ES a na základe poverenia špecifickým nariadením Rady, Komisia prijala nariadenie zo dňa 22. decembra 1999 o vertikálnych dohodách a zosúladených praktikách, nariadenie zo dňa 28. júna 1995 o dohodách o distribúcii a o službách poskytovaných pri a po predaji automobilu, nariadenie zo dňa 31. januára 1996 o dohodách o prevode technológie, nariadenia zo dňa 29. novembra 2000 o dohodách o špecializácii a o výskume a vývoji , nariadenie zo dňa 21. decembra 1992 o dohodách a zosúladených praktikách v oblasti poistenia a nariadenie zo dňa 19. apríla 2000 o dohodách a zosúladených praktikách medzi námornými prepravnými spoločnosťami. Obsah úpravy vyňatia (pojmy, podmienky, rozsah) dohôd v jednotlivých spomínaných oblastiach v zákone č. 465/2002 Z. z. priamo a v plnej miere kopíruje obsah úpravy vyňatia dohôd v jednotlivých spomínaných oblastiach tak ako vyplývajú zo spomínaných nariadení Komisie.

Definícia štátnej pomoci v zmysle § 2 ods. 1 zákona o štátnej pomoci kladie predovšetkým otázku opodstatnenosti stanovenia nepriaznivého ovplyvnenia podmienok obchodu medzi SR a ES ako jednej z podmienok kvalifikácie zakázanej štátnej pomoci (1). Kritériá posudzovania štátnej pomoci (2), ako aj prístup slovenského zákonodarcu k štátnej pomoci v konkrétnych oblastiach (3) však už nachádzajú priamu inšpiráciu v komunitárnom práve.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o štátnej pomoci sa zakazuje „... poskytovanie štátnej pomoci,... ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje podmienky obchodu medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami“.

Ako z tohto základného ustanovenia zákona o štátnej pomoci vyplýva, jedným z pojmových znakov, jednou z podmienok kvalifikácie štátnej pomoci ako štátnej pomoci postihnuteľnej podľa tohto zákona je nepriaznivé ovplyvnenie podmienok obchodu medzi SR a ES. O opodstatnenosti tejto podmienky možno mať vážne pochybnosti.

V prvom rade, podľa ustanovenia čl. 69 je hlavnou podmienkou pre hospodársku integráciu Slovenskej republiky do Spoločenstva zbližovanie existujúcich a budúcich legislatívnych predpisov Slovenskej republiky s predpismi Spoločenstva. Článok 70 menuje medzi oblasťami, ktorých sa toto zbližovanie týka, aj súťažné právo, teda aj problematiku štátnej pomoci. Otázka štátnej pomoci sa v Asociačnej dohode spomína aj na inom mieste, v čl. 64 ods. 1 písm. c). Podľa tohto ustanovenia je nezlučiteľná s riadnym pôsobením Asociačnej dohody v miere, v ktorej môže nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskou republikou akákoľvek štátna podpora, ktorá narúša súťaž alebo predstavuje hrozbu jej narušenia v dôsledku zvýhodnenia niektorých podnikateľských subjektov alebo výroby určitého tovaru. Z obsahu týchto noriem jednoznačne vyplýva, že cieľovým stavom ohľadne štátnej pomoci vo vzťahu k Slovenskej republike, teda ohľadne pomoci poskytovanej relevantnými subjektami slovenského práva, bolo, aby popri štátnej pomoci negatívne ovplyvňujúcej obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskom a zakázanej čl. 64 ods. 1 písm. a) Asociačnej dohody existovala národná legislatíva vymedzujúca režim posudzovania štátnej pomoci. Táto národná legislatíva by sa logicky mala aplikovať na štátnu pomoc inú ako tú, ktorá negatívne ovplyvňuje obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskom. Môže teda ísť iba o prípady štátnej pomoci, ktoré obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskom negatívne neovplyvňujú.

O opodstatnenosti takého výkladu zmyslu záväzku Slovenskej republiky zbližovať svoje legislatívne predpisy v oblasti súťažného práva s komunitárnym právom v zmysle z článkov 69 a 70 Asociačnej dohody svedčí aj spôsob, ako sa s týmto záväzkom vyrovnal slovenský zákonodarca v oblasti protisúťažných praktík, ktorých autormi sú podnikatelia (dohody obmedzujúce súťaž a zneužívania dominantného postavenia) a nie štát (ako je tomu prípade štátnej pomoci). Zákon č. 136/2001 Z. z. zakazuje dohody obmedzujúce súťaž a zneužívanie dominantného postavenia bez ďalšieho, teda bez toho, aby tieto protikonkurenčné praktiky museli negatívne ovplyvňovať obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskom. Výsledný stav v oblasti dohôd obmedzujúcich súťaž a zneužívania dominantného postavenia je teda taký, že spadajú pod zákaz podľa príslušných ustanovení zákona č. 1 36/2001 Z. z. a ak navyše aj nepriaznivo ovplyvňujú obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskom, spadajú pod zákaz čl. 64 ods. 1 písm. a) a b) Asociačnej dohody. Jednoznačne teda existujú dve samostatné skupiny protikonkurenčných praktík podnikateľov majúcich dopad na relevantný trh na Slovensku, ktoré sa posudzujú podľa dvoch samostatných (i keď vzájomne celkom kompatibilných) súborov hmotnoprávnych pravidiel.

O opodstatnenosti uvedeného výkladu napokon svedčí aj postup, ktorý si v tejto oblasti zvolil zákonodarca český. V zákone č. 59/2000 Sb. o verejnej podpore tiež obmedzil vecnú pôsobnosť princípu zákazu verejných podpôr na tie, v dôsledku ktorých môže byť postihnutý obchod medzi Českou republikou a členskými štátmi Európskej únie. Na druhej strane však výslovne formuloval dôvod ustanovenia princípu zákazu takýchto verejných podpôr; je ním nezlučiteľnosť týchto verejných podpôr so záväzkami Českej republiky vyplývajúcimi z Asociačnej dohody (§ 2 ods. 1). V logickej nadväznosti na takto špecifikovaný dôvod ustanovenia princípu zákazu verejných podpôr spĺňajúcich podmienky § 2 ods. 1 zákona špecifikoval § 1 ods. 1 zákona samotný predmet zákonnej ako upravujúci „ ... postup při posuzování slučitelnosti veřejné podpory se závazky České republiky vyplývajícími z Evropské dohody“. Inými slovami, český zákonodarca bez rozpakov priznáva, že úprava vyplývajúca zo zákona je iba národný rámec realizácie „asociačného režimu“ posudzovania štátnych podpôr. Originálnosť a potrebnosť tohto národného rámca spočíva na procesných pravidlách, ktoré sú nevyhnutne vlastné a zvláštne pre dotyčný národný úrad (v prípade Českej republiky – Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže). Naopak, prebratím definície zakázaných štátnych podpôr z príslušného ustanovenia Asociačnej dohody a zároveň vzdaním sa možnosti vlastnej, národnej definície zakázaných štátnych podpôr, definície bez podmienky poškodenia obchodu medzi Českou republikou a Spoločenstvom, hmotnoprávne zostáva tento zákonný rámec určený na realizáciu „asociačného režimu“ posudzovania štátnych podpôr. V prípade slovenského zákona však takáto priama špecifikácia predmetu zákonnej úpravy absentuje.

Ak prihliadneme na uvedené, zdá sa nám teda, že zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci nevytvára to, na čo sa v článkoch 69 a 70 Asociačnej dohody Slovenská republika zaviazala, teda vytvorenie národného režimu posudzovania štátnej pomoci, presnejšie povedané: režimu kontroly štátnej pomoci, ktorá narúša alebo hrozí narušiť hospodársku súťaž bez toho, aby nepriaznivo ovplyvňovala obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskom. Štátna pomoc, ktorá by zároveň negatívne ovplyvňovala obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskom, by spadala pod ustanovenia čl. 64 ods. 1 písm. c) Asociačnej dohody.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o štátnej pomoci sa pod štátnou pomocou rozumie „... každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi“. Táto definícia v sebe obsahuje niekoľko pojmových znakov, ktoré sa zhodujú s pojmovými znakmi inštitútu štátnej pomoci v zmysle komunitárneho práva.

Štátnou pomocou je pomoc poskytnutá poskytovateľom priamo alebo nepriamo. Ustanovenie § 5 zákona o štátnej pomoci nadväzuje a príkladne vyratúva možné formy štátnej pomoci, pričom ich rozdeľuje na formy štátnej pomoci priamej (dotácia úhrada úrokov...) a formy štátnej pomoci nepriamej (prevzatie štátnej záruky, poskytnutie úľavy na dani...). Takáto široká škála foriem štátnej pomoci v zmysle zákona o štátnej pomoci sa zhoduje so širokým poňatím foriem štátnej pomoci v komunitárnom práve. Podľa judikatúry ESD pojem štátna pomoc zahŕňal nielen pozitívne opatrenia (ako napr. subvencie), ale aj iné intervencie, ktoré v akejkoľvek podobe odľahčujú výdavky, normálne zaťažujúce rozpočet každého podniku.

Adresátmi povinností vyplývajúcich z tohto zákona sú predovšetkým poskytovatelia štátnej pomoci: štátne orgány, štátne peňažné ústavy, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona (napr. Exportno-importná banka, Štátny fond životného prostredia) (§ 1 ods.1 písm. b). Aj podľa judikatúry ESD nie je namieste rozlišovať medzi tým, či je pomoc poskytnutá priamo štátom, alebo verejnými, prípadne aj súkromnými osobami, ktoré štát poveril poskytovaním pomoci.

Skutočnosť, že štátna pomoc môže pochádzať tak priamo zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu poskytovateľa, alebo aj z vlastných príjmov poskytovateľa, je v súlade s tendenciou vykladať podmienku pôvodu pomoci v príjmoch štátu (čl. 87 ods. 1 zmluvy o ES) veľmi voľne.

Kritériá posudzovania štátnej pomoci v zákone o štátnej pomoci vychádzajú doslovne zo znenia čl. 87 ods. 1 zmluvy o ES: „Zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb....“ Zákonodarca použil pre potreby objasnenia obsahu pojmu narušenia hospodárskej súťaže legislatívny odkaz na zákon č. 136/2001 Z. z., ktorý vo svojom § 3 ods. 1 tento pojem definuje.

Zásada zákazu sa nevzťahuje na tri skupiny prípadov. Niektoré prípady poskytovania pomoci nie sú považované za štátnu pomoc v zmysle zákona (pomoc pre vedu a výskum pod podmienkou, že výsledky sú voľne prístupné na báze rovnosti; osveta a zvýšenie záujmu a informovanosti o životnom prostredí) (§ 1 ods. 3 písm. a) a b). Zákon sa nevzťahuje na poskytovanie tzv. minimálnej pomoci (pomoc nepresahujúca 100 000 euro za tri roky) (§ 3). Tretiu, najväčšiu skupinu, tvoria prípady poskytovania štátnej pomoci, na ktoré sa síce zásada zákazu vzťahuje, avšak iba ak tento zákon (zákon č. 231/1999 Z. z.) nestanovuje inak. A tento zákon stanovuje možnosti poskytnutia štátnej pomoci v celej svojej Druhej časti (§ 4 až 20).

Výpočet oblastí, do ktorých štátna pomoc môže podľa zákona smerovať, svedčí o tom, že vôľou zákonodarcu bolo umožniť pomoc štátu v rôznych oblastiach tak v horizontálnej rovine (životné prostredie, veda a výskum, podpora malého alebo stredného podnikateľa, podpora zamestnanosti, vzdelávanie zamestnancov, záchrana a reštrukturalizácia podnikateľov v ťažkostiach), vo vertikálnej rovine (oceliarsky priemysel, lodiarsky priemysel, automobilový priemysel, priemysel syntetických vlákien), ako aj v rovine regionálnej (rozvoj regiónov).

Všetky vymenované oblasti, v ktorých je možné štátnu pomoc poskytnúť, sú upravené aj v komunitárnom práve. Právne prostriedky, ktorými sa táto úprava realizovala, nie sú vo všetkých prípadoch rovnaké.

V niektorých prípadoch prijala Rada ministrov nariadenie, a to na základe čl. 89 zmluvy o ES, podľa ktorého je Rada oprávnená prijať akékoľvek nariadenie, ktoré bude užitočné pre uplatnenie obsahu článkov 87 a 88 zmluvy o ES, a na základe čl. 87 ods. 3 písm. e) zmluvy o ES, podľa ktorého mohla Rada rozhodnúť o tom, aké iné (ako tie, čo sú vymenované v čl. 87 ods. 3 písmenách a) až d)) kategórie pomoci sa budú považovať za povolenú štátnu pomoc.

V iných prípadoch Komisia vydala Oznam, Rámec či Usmernenie ako právne akty mimo známej klasifikácie právnych noriem tak, ako ju pozná zmluva o ES. V týchto právnych aktoch Komisia sumarizovala výsledky svojej doterajšej aplikačnej praxe a predstavovala zásady, ktorých sa bude pridržiavať v budúcnosti pri posudzovaní štátnej pomoci v danej oblasti. Ide teda o právne akty, ktoré zaväzujú iba samotnú Komisiu.

Obsah právnej úpravy o povolenej štátnej pomoci v zákone o štátnej pomoci vychádza plne z obsahu právnej úpravy komunitárnej, bez ohľadu na to, či je jej zdrojom nariadenie Rady, alebo Oznamy, Rámec či Usmernenie Komisie. Pritom tieto Oznamy, Rámce či Usmernenia patria do kategórie právnych aktov, ktorých prijatie nie je výsledkom žiadnej formalizovanej medziinštitucionálnej procedúry, ktoré nezaväzujú nikoho iného ako samotnú Komisiu a ktoré sú predmetom pravidelného prehodnocovania svojej opodstatnenosti. Z tohto pohľadu sa natíska otázka vhodnosti prebratia obsahu úpravy obsiahnutej v takejto kategórií právnych aktov do zákona najmä s prihliadnutím na ťažkopádnosť legislatívneho procesu, teda aj na predvídateľný časový sklz reakcie slovenského zákonodarcu na prípadnú jednostrannú zmenu takejto úpravy zo strany Komisie.

2. Členstvo SR v EU: aplikácia komunitárneho protimonopolného práva v kontexte právneho poriadku SR

Otázka priamej a prednostnej aplikácie komunitárneho práva ako dôsledok plnoprávneho členstva SR v EÚ sa kladie iba pre praktiky, ktoré budú spĺňať podmienku postihnutia obchodu medzi členskými štátmi. Z pohľadu Slovenskej republiky ako budúceho členského štátu budú teda ďalej uvedené závery relevantné iba v prípade praktík, ktoré budú postihovať obchod medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom ES.

Na území SR sa stane aplikovateľným nový súbor pravidiel, i keď, ako sme už spomenuli, s vecným poľom pôsobnosti obmedzeným na praktiky narúšajúce obchod medzi SR a iným členským štátom. Aplikácia pravidiel komunitárneho protimonopolného práva ako jedného z odvetví komunitárneho práva bude mať na slovenský právny poriadok, najmä s prihliadnutím na prednosť a priamy účinok ako systémové znaky aplikácie komunitárneho práva v členských štátoch, dôsledky tak hmotno-právne (A) ako procesno-právne (B).

Aplikovateľnosť nového súboru pravidiel prirodzene zvádza k porovnaniu obsahu týchto nových pravidiel s obsahom pravidiel doteraz aplikovateľných, z čoho vzíde konštatovanie aplikovateľnosti nových skutkových podstát (1), ale aj nutnosť stanovenia pravidiel riešenia situácií súčasnej aplikovateľnosti týchto nových komunitárnych pravidiel s pravidlami národnými (2).

Jedným z nástrojov intervencie štátu na trhu je prijatie opatrení regulácie ponuky na trhu. Často sa však stáva, že pod rúškom štátnej regulácie sa v skutočnosti skrýva vôľa chrániť podniky daného štátu pred normálnym tlakom konkurencie tým, že preberie na svoj účet (v podobe štátnej regulácie) to, na čom sa tieto podniky medzi sebou dohodli. Samotný článok 81 zmluvy o ES dohody obmedzujúce súťaž zakazuje, no ten sa aplikuje iba na správanie podnikov, nie na všeobecne záväzné právne normy, ktorých autorom je štát. Preto judikatúra siahla po kombinácii článku 5 druhá veta zmluvy o ES, podľa ktorého sa členské štáty vyvarujú prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť realizáciu cieľov tejto zmluvy, článku 3 ods. 1 písm. g) zmluvy o ES, podľa ktorého je cieľom ES o. i. zabezpečiť režim, kde by nebola konkurencia skreslená, a nakoniec článkov 85 a 86.

Skutková podstata v rámci povinnosti, ktorá z tejto kombinácie na ťarchu členských štátov vzišla, bola všeobecne formulovaná ako nemožnosť prijímania či ponechávania v platnosti opatrení, vrátane legislatívnych opatrení, ktoré sú spôsobilé eliminovať effet utile súťažných pravidiel vzťahujúcich sa na podniky, schopné urobiť súťažné pravidlá, vzťahujúce sa na podniky, zbytočnými. Tak sa môže stať, ak členský štát povinne vyžaduje alebo podporuje uzatvorenie dohôd porušujúcich článok 81 zmluvy o ES, alebo posilňuje účinky takýchto dohôd, alebo ak odníma svojej vlastnej právnej úprave jej štátny charakter tým, že prenecháva zodpovednosť za prijímanie rozhodnutí o štátnej intervencii v hospodárskej oblasti súkromným hospodárskym subjektom.

Podľa čl. 86 ods. 1 zmluvy o ES členské štáty ohľadne verejných podnikov a podnikov, ktorým priznávajú špeciálne a výlučné práva, neprijímajú ani neponechávajú v platnosti žiadne opatrenie odporujúce pravidlám tejto zmluvy (ES), najmä tým, ktoré sú obsiahnuté v článkoch 12 a 81 až 89 vrátane. Spomedzi pojmov použitých v tomto ustanovení zmluvy o ES obsah pojmu výlučné právo nevyvoláva nijaké pochybnosti. Verejný charakter podniku možno spoľahlivo identifikovať pomocou kritérií obsiahnutých v smernici Komisie o finančných vzťahoch medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi. Čo sa týka pojmu špeciálne právo, nositeľ špeciálneho práva na rozdiel od nositeľa výlučného práva nie je jediný oprávnený vykonávať činnosť, ktorá je predmetom špeciálneho práva. No na rozdiel od ostatných podnikov, ktoré vykonávajú, alebo by mohli vykonávať túto činnosť, nositeľ špeciálneho práva však nebol vybratý na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.

V sérií rozsudkov z roku 1991 Súdny dvor formuloval tri skutkové podstaty, ktoré v prípade, že sú naplnené, predstavujú porušenie čl. 86 ods. 1 v kombinácií s čl. 82 (zneužívanie dominantného postavenia). Vo svojom rozsudku zo dňa 13. decembra 1991 vo veci RTT

Súdny dvor vyslovil názor, podľa ktorého belgická legislatíva, keď priznala výlučné právo stanoviť technické špecifikácie pre koncové telekomunikačné zariadenia, kontrolovať ich dodržiavanie zo strany výrobcov a schvaľovať jednotlivé typy týchto zariadení, podniku, ktorý je sám prítomný na trhu výroby týchto zariadení, poskytla mu pred konkurentmi výhodu (bod 25). Ak je súťaž takto skreslená, bez objektívnych príčin, priamo štátnym opatrením, štát sa dopúšťa porušenia čl. 86 ods. 1 v kombinácií s čl. 82 zmluvy o ES (bod 24). Inými slovami, predmetom zákazu článkov 82 a 86 ods. 1 môže byť aj samotné priznanie výlučného práva. Druhým dôvodom porušenia tejto kombinácie noriem môže byť priznanie výlučného práva za takej situácie na trhu, že už len samotným uplatnením výlučných práv, ktoré mu boli priznané, by sa podnik dopustil zneužitia dominantného postavenia. Štátne opatrenie priznáva výlučné práva, ktorých výkon by bol automaticky a nevyhnutne považovaný za zneužívanie dominantného postavenia. Tretím typom skutkovej podstaty porušenia článkov 82 a 86 ods.1 zmluvy o ES je prípad, keď výlučné práva priznané štátom môžu vytvoriť situáciu, ktorá umožňuje, uľahčuje alebo dokonca nabáda podnik zneužívať dominantné postavenie. Môže sa tak stať najmä v situácií, keď by podnik mal dôvod svoje dominantné postavenie na trhu, kde mu boli priznané výlučné práva, zneužívať na to, aby si zlepšil alebo upevnil svoje postavenie na trhu vedľajšom, na ktorom je taktiež prítomný.

Spomedzi verejných podnikov a podnikov, ktorým boli priznané výlučné alebo špeciálne práva, sú niektoré, ktoré budú spod pôsobnosti pravidiel hospodárskej súťaže vyňaté preto, že boli štátom poverené poskytovať služby na nekomerčnej báze. Podľa článku 86 ods. 2 prvej vety zmluvy o ES podniky, ktoré boli poverené správou služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme a podniky charakteru daňového monopolu sa riadia pravidlami tejto zmluvy, najmä pravidlami hospodárskej súťaže, iba do tej miery, kým uplatňovanie týchto pravidiel nezabraňuje podľa práva alebo fakticky splnenie zvláštnej úlohy, ktorá im bola zverená.

Pri všetkých praktikách obmedzujúcich súťaž, pochádzajúcich či už od podnikov (dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia), alebo od subjektov verejného práva (štátna pomoc, opatrenia regulácie ponuky na trhu, priznanie a výkon výlučných alebo špeciálnych práv), je spoločnou podmienkou aplikovateľnosti komunitárneho protimonopolného práva postihnutie výmen medzi členskými štátmi.

Interpretácia tohto pojmu prešla určitým vývojom, čo sa odrazilo v rôznych fázach rôznym obsahom tohto pojmu. Výmeny medzi členskými štátmi mohli byť považované za postihnuté, keď výmenné toky z dôvodu skúmanej protikonkurenčnej praktiky boli odvrátené od svojej normálnej orientácie. Výmeny mohli byť postihnuté, keď sa protikonkurenčná praktika dotýkala, i keď iba čiastočne, dovážaných tovarov. Nakoniec, podmienka postihnutia výmen medzi členskými štátmi mohla byť považovaná za splnenú, keď by mala predmetná praktika mať dopady na štruktúru konkurencie v spoločnom trhu. V prípadoch odmietnutia predaja tovaru považovaného za zneužitie dominantného postavenia sa podmienka postihnutia výmen medzi členskými štátmi stala jedným z prvkov deliktného charakteru skúmaného správania podniku, teda jednou z podmienok aplikácie zásady zákazu zneužívania dominantného postavenia, čo sa však stretlo s ostrou kritikou ako riešenie spôsobujúce zmätočnosť analýzy.

Inštitút postihnutia výmen, i keď inak formulovaný a aplikovaný na vzťah medzi ES a SR, sa však už aj pred vstupom SR do EÚ stal súčasťou právneho poriadku SR. Spomínali sme, že zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v zásade zakazuje poskytovanie štátnej pomoci, ktorá: „... nepriaznivo ovplyvňuje podmienky obchodu medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami“. Podľa článku 64 ods. 1 Asociačnej dohody sú s riadnym pôsobením Asociačnej dohody nezlučiteľné dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia či poskytovanie štátnej podpory, ak môžu „... nepriaznivo ovplyvňovať obchod medzi Spoločenstvom a Slovenskou republikou ...“. Spomínali sme, že v zákone č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci je táto podmienka jedným z pojmových znakov štátnej pomoci zakázanej v zmysle ust. § 2 ods. 1. Tým sa overovanie splnenia tejto podmienky stalo neodmysliteľnou súčasťou rozhodovacej praxe Úradu pre štátnu pomoc vždy, keď išlo o aplikáciu zásady zákazu poskytnutia štátnej pomoci podľa § 2 ods. 1.

Iná situácia je okolo aplikácie článku 64 ods. 1 Asociačnej dohody, teda aj podmienky možnosti nepriaznivého ovplyvňovania obchodu medzi ES a SR, zo strany PMÚ SR. Podľa vyjadrení predstaviteľov úradu aplikácia čl. 64 ods. 1 Asociačnej dohody by z ich pohľadu pripadala do úvahy iba v prípade, že by sa skúmaná praktika dotýkala špecificky alebo aspoň predovšetkým operácií vývozu alebo dovozu tovaru alebo služieb z členských štátov ES. S prihliadnutím na uvedené je však namieste poznamenať, že takéto úzke chápanie podmienky postihnutia výmen v žiadnom prípade nezodpovedá súčasnému stavu interpretácie a aplikácie tejto podmienky v komunitárnom práve. Počas fázy pridruženia SR k ES nie je táto skutočnosť vážna, keďže z dôvodu vysokého stupňa súladu medzi slovenským a komunitárnym protimonopolným právom by sa nemalo stať, že by určitá praktika bola slovenskými orgánmi podľa slovenského práva posúdená zásadne iným spôsobom ako orgánmi ES podľa komunitárneho práva. Dňom vstupu SR do EÚ sa však mnohé ustanovenia komunitárneho protimonopolného práva stanú priamo aplikovateľnými pred všeobecnými slovenskými súdmi. Je možné, že niektoré podniky budú mať, z rôznych dôvodov, záujem zahrnúť komunitárnu právnu normu do stratégie, ktorú si v určitom spore, najmä pred všeobecným súdom, zvolili. Odmietnuť aplikáciu komunitárneho práva, opierajúc sa o tak úzke chápanie podmienky postihnutia výmen, by zrejme znamenalo porušenie komunitárneho práva. V perspektíve vstupu SR do EÚ bude treba prehodnotiť interpretáciu a aplikáciu podmienky postihnutia výmen zo strany PMÚ SR o to viac, že sankcie za prípadné porušenie komunitárneho práva zo strany členského štátu môžu byť veľmi citeľné.

Splnenie podmienky postihnutia výmen medzi členskými štátmi má teda za následok aplikovateľnosť na danú praktiku komunitárneho protimonopolného práva. To však ešte neznamená, že sa na túto praktiku bude komunitárne právo aplikovať samo; popri ňom sa na ňu môže aplikovať aj protimonopolné právo jedného alebo viacerých členských štátov.

Iná je situácia v oblasti kontroly koncentrácií. Podľa článku 21 ods. 2 nariadenia č. 4064/89, členské štáty v zásade na operácie koncentrácie spadajúce pod vecnú pôsobnosť nariadenia (čl. 1 ods. 2) svoje národné zákonodarstvo neaplikujú; pôsobnosť Komisie je teda pri týchto tzv. koncentráciách komunitárej dimenzie výlučná.

2.1.2.2 Zásady riešenia prípadov súčasnej aplikovateľnosti protimonopolného práva komunitárneho a národného

 

Spôsoby, akými sa môže určitá praktika posúdiť v protimonopolnom práve sú v podstate tri: zákaz z dôvodu jej protikonkurenčného charakteru; povolenie na základe hospodárskeho prínosu, ktorý prevážil nad protikonkurenčným charakterom, a rozhodnutie protimonopolné právo na danú praktiku neaplikovať. Potreba zásad riešenia prípadov súčasnej aplikovateľnosti komunitárneho a národného práva je daná tým, že obe práva môžu konkrétnu praktiku posúdiť ktorýmkoľvek zo spomínaných spôsobov.

Zásada riešenia súčasnej aplikovateľnosti komunitárneho a národného protimonopolného práva bola formulovaná ESD v rozsudku Walt Wilhelm zo dňa 13. februára 1969, podľa ktorého „... v mene rešpektovania obecného cieľa zmluvy táto paralelná aplikácia národného systému by mohla byť pripustená iba do tej miery, kým nenarúša v celom spoločnom trhu jednotnú aplikáciu komunitárnych pravidiel v oblasti dohôd a plný účinok aktov prijatých pri uplatňovaní týchto pravidiel“ (bod 4).

Ak je určitá praktika predmetom zákazu zo strany komunitárneho práva, nemôže byť povolená národným právom. Opačný prípad, keď je určitá praktika zakázaná národným právom, ale povolená komunitárnym právom, by sa mal tiež riešiť v prospech komunitárneho práva. O povolení určitej praktiky na základe rozhodnutia o individuálnom vyňatí alebo na základe aplikácie nariadenia o kolektívnom vyňatí ESD v spomínanom rozsudku Walt Wilhelm konštatoval, že ide o nástroj, ktorý umožňuje komunitárnym orgánom realizovať pozitívnu činnosť, i keď iba nepriamu, s cieľom prispieť k harmonickému rozvoju hospodárskej činnosti v Spoločenstve (bod 5). Je pravda, že vyňatie praktiky spod zákazu podľa čl. 81 ods. 3 zmluvy o ES je svojou povahou konštitutívne rozhodnutie. Ostáva prípad, keď Komisia k aplikácii komunitárneho práva nepristúpi a pošle zainteresovaným podnikom administratívny list. Obsah takéhoto administratívneho listu môže byť rôzny, no jeho spoločným znakom je to, že nijakým spôsobom neviaže národné orgány vo veci prípadnej aplikácie národného práva z ich strany; nanajvýš sa odporúča brať jeho obsah do úvahy a nadviazať s Komisiou konzultácie pred tým, ako prijmú rozhodnutie v opačnom smere ako ten, ktorý naznačovala Komisia.

2.2. Inštitucionálne dôsledky integrovania právneho poriadku ES do právneho poriadku SR v oblasti protimonopolného práva

 

Vstupom SR do EÚ sa normy komunitárneho protimonopolného práva stanú aplikovateľnými tak pred PMÚ SR ako orgánom štátnej správy chrániacim verejný záujem na udržaní a podpore hospodárskej súťaže (1), ako aj pred všeobecnými súdmi chrániacimi subjektívne práva jednotlivcov (2). Povahu úlohy, ktorú budú tak PMÚ SR, ako aj všeobecné súdy pri aplikácií noriem komunitárneho protimonopolného práva hrať, do značnej miery podmieňujú procesné pravidlá, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, či tie, ktoré slovenský zákonodarca bude musieť pravdepodobne v perspektíve vstupu SR do EÚ prijať. O povahe tejto úlohy si však môže urobiť určitý obraz už vo svetle skúseností získaných v členských štátoch.

2.2.1.1. Spôsob rozšírenia pôsobnosti PMÚ SR na aplikáciu komunitárneho protimonopolného práva

 

Podľa ustanovenia článku 9 ods. 3 nariadenia č. 17/62, pokiaľ Komisia nezačala žiadne konanie podľa článkov 2, 3 alebo 6, orgány členských štátov si ponechávajú kompetenciu aplikovať ustanovenia článkov 81 a 82 zmluvy o ES v súlade s článkom 84 zmluvy o ES. Podľa tohto ustanovenia až do nadobudnutia účinnosti ustanovení prijatých na základe článku 83 rozhodujú orgány členských štátov o prípustnosti dohôd a o zneužívaní dominantného postavenia v súlade s právom svojej krajiny a ustanoveniami článkov 81, najmä odseku 3, a 82. Zmysel odkazu na rozhodovanie v súlade s právom svojej krajiny bol objasnený v rozsudku zo dňa 30. apríla 1986 vo veci Asjes. Článok 84 predpokladá aplikáciu článkov 81 a 82 na určité praktiky národnými orgánmi iba v rámci aplikovateľnosti na rovnaké praktiky pravidiel národného protimonopolného práva (bod 62). Inými slovami, článok 84 zmluvy o ES výslovne predpokladá aplikáciu článkov 81 a 82 národnými orgánmi, no nič viac. Ustanovenia článkov 81 a 82 sú svojím obsahom hmotno-právne pravidlá. A pod odkazom na ich aplikáciu v súlade s právom ich krajiny by sa mohlo myslieť na procesno-právne pravidlá, pravidlá týkajúce sa sankcií atď., ktoré musia hmotno-právne pravidlá nevyhnutne sprevádzať. Je to teda národný zákonodarca, ktorý musí rozhodnúť o priznaní kompetencie národnému protimonopolnému orgánu uplatňovať pri aplikácii ustanovení článkov 81 a 82 zmluvy o ES národné procesno-právne pravidlá a pravidlá týkajúce sa sankcií.

V tomto ohľade je typický príklad Francúzska, kde podľa článku L 470-6 Obchodného zákonníka platí, že pre potreby aplikácie článkov 81 až 83 zmluvy o ES pre kompetentné orgány v oblasti ochrany hospodárskej súťaže (Ministerstvo hospodárstva, ním poverený funkcionári, Rada konkurencie) platia rovnaké pravidlá v oblasti vyšetrovacích právomocí, v oblasti procesných pravidiel a v oblasti sankcií ako pri aplikácií hmotno-právnych pravidiel národného protimonopolného práva.

V perspektíve vstupu SR do EÚ preto bude musieť byť aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže novelizovaný v tomto zmysle.

Podľa spomínaného Oznamu Komisie o spolupráci medzi Komisiou a národnými protimonopolnými orgánmi pri uplatňovaní článkov 81 a 82 priznanie právomoci aplikovať články 81 a 82 zmluvy o ES národným protimonopolným orgánom malo viesť k decentralizovanej aplikácii komunitárnych pravidiel hospodárskej súťaže a k lepšiemu rozloženiu práce medzi Komisiu a národné protimonopolné orgány. Tento cieľ sa bezpochyby napĺňa v prípade, keď národný protimonopolný orgán aplikuje výlučne ustanovenie zmluvy o ES. V takomto prípade národný orgán, konfrontovaný s praktikou, ktorej rozsah presahuje rámec aplikácie národného práva, sa výlučnou aplikáciou normy komunitárneho práva zúčastňuje na presadzovaní komunitárnej politiky hospodárskej súťaže. Prípady výlučnej aplikácie normy komunitárneho práva však rozhodne nie sú najčastejšie.

Pravidlá komunitárneho protimonopolného práva sú súčasťou pozitívneho práva aplikovateľného národnými protimonopolnými orgánmi; tie sú však zároveň poverené uplatňovaním pravidiel národného protimonopolného práva. Táto úloha je pre nich určite prvoradá, nielen z chronologického pohľadu, ale aj z dôvodu väčšieho rozsahu práce venovanej tejto úlohe, a to z dôvodu väčšej skúsenosti nadobudnutej pri plnení tejto úlohy, či dokonca pri zžití sa s touto úlohou. Preto ak dochádza k aplikácií normy komunitárneho protimonopolného práva, vo väčšine prípadov sa tak deje súbežne s aplikáciou normy práva protiminopolného národného.

Dojem, ktorý možno pozorovaním reality súbežnej aplikácie normy komunitárneho a národného protimonopolného práva komptenetnými francúzskymi rozhodovacími orgánmi (Rada konkurencie, Odvolací súd v Paríži) získať, je ten, že predstavuje akýsi minimálny štandard hodnotenia a sankcionovania protikonkurenčných praktík národným právom, no garantovaný komunitárnym právom. V skupine praktík, na ktoré je aplikovateľné tak národné, ako aj komunitárne protimonopolné právo, skutočná aplikácia komunitárneho práva má za následok vymedzenie tých praktík, kde komunitárne právo, opierajúc sa o zásadu prednosti komunitárneho práva, nenechá národné právo rozhodnúť v inom zmysle ako v tom, ktorý by vyplýval z aplikácie relevantnej komunitárnej normy.

Nakoniec: táto špecifická úloha, ktorú komunitárne právo vo vzťahu k národnému právu hrá začína byť do takej miery udomácnená v postupe Rady konkurencie, že tá začína komunitárnemu právu prisudzovať rovnakú úlohu aj v konaniach, kde je aplikovateľné výlučne národné právo; v tejto súvislosti hovorí o komunitárnom práve ako o „užitočnom ukazovateli“ pri hľadaní adekvátneho hodnotenia praktiky.

Medzi komunitárnymi právnymi normami, ktoré nás z pohľadu ich priamej aplikovateľnosti pred všeobecným súdom zaujímajú, sú nielen pravidlá vzťahujúce sa na správanie podnikov (články 81 ods. 1 a 2, a 82), ale aj tie, ktoré sa vzťahujú na správanie členských štátov (články 86, odseky 1 a 2, 87, odsek prvý a 87, odsek 3, rovnako ako kombinácia článkov 3, odsek 1, písmeno g), 5 druhá veta 2 a 81/82 zmluvy o ES).

2.2.2.2 Asymetria pôsobnosti všeobecného súdu pri aplikácii komunitárneho a slovenského protimonopolného práva

 

Problematika uplatňovania noriem protimonopolného práva všeobecným súdom, či inými slovami: problematika občianskoprávnych sporov z nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže nie je v našej literatúre neznáma. Ide o spory, kde poukazovanie na porušenie pravidiel protimonopolného práva je naplnením povinnosti tvrdenia, zatiaľ čo petitom žaloby je občianskoprávny nárok ako napr. náhrada škody. V prípade, že naplnením povinnosti tvrdenia je poukaz na porušenie ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže, riešenie sporu takéhoto typu si bude vyžadovať spoluprácu medzi všeobecným súdom a PMÚ SR. Podľa ust. § 135 ods. 1 OSP je totiž „... súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný ... správny delikt ...“, pričom porušenie ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže predstavuje bezpochyby takýto správny delikt. Súd preto ohľadne otázky porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže konanie preruší a položí túto predbežnú otázku PMÚ SR (§ 109 ods. 1 písm. a) OSP), ktorý na ňu poskytne súdu odpoveď a na jej základe súd vyvodí alebo nevyvodí občianskoprávne dôsledky.

Je pravdepodobné, že rovnaká spolupráca medzi všeobecným súdom a PMÚ SR bude musieť byť realizovaná po vstupe SR do EÚ v prípade, že v rámci povinnosti tvrdenia sa bude poukazovať na porušenie článku 81 ods. 1 alebo článku 82 zmluvy o ES. Spomínali sme, že v perspektíve vstupu SR do EÚ bude musieť slovenský zákonodarca prijať novelizáciu zákona o ochrane hospodárskej súťaže, v rámci ktorého formálne poverí PMÚ SR vyšetrovaním a sankcionovaním prípadov porušenia ustanovení článkov 81 a 82 zmluvy o ES. Tým sa však stane aj porušenie článkov 81 a 82 zmluvy o ES správnym deliktom a rozhodnutie o jeho spáchaní bude pripadať PMÚ SR. Všeobecný súd sa tak naň zrejme bude musieť opäť obrátiť s predbežnou otázkou ohľadne porušenia článku 81 alebo 82 zmluvy o ES. V niektorých členských štátoch EU boli prijaté aj iné riešenia, ako napr. priznanie právomoci konštatovať porušenie článkov 81 a 82 zmluvy o ES špecificky určeným súdom, no toto riešenie sa nezdá pre Slovenskú republiku ako vhodné.

Iná situácia vznikne so vstupom SR do EÚ okolo sporov, kde naplnením povinnosti tvrdenia bude poukaz na porušenie normy komunitárneho práva, ktorá sa vzťahuje na správanie sa členských štátov (články 86, odseky 1 a 2, 87, odsek prvý a 87, odsek 3, kombinácia článkov 3, odsek 1, písmeno g), 5 druhá veta 2 a 81/82 zmluvy o ES). Všeobecný súd by bol nútený prerušiť konanie a položiť predbežnú otázku iba v tom prípade, že by bol iný štátny orgán poverený aplikáciou jednej z týchto noriem, čo sa však vo svetle skúseností získaných aplikáciou týchto noriem a kombinácií noriem komunitárneho protimonopolného práva v členských štátoch javí ako nepravdepodobné.

Ústava č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

zákon č. 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov,

zákon č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov,

zákon č. 136/2001 Z .z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

zákon č. 465/2002 Z .z. o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 434/2001 Z. z.,

zákon č. 53/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 158/1997 Z .z. o podpísaní Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej,

Rozhodnutie Asociačnej rady č. 1/1996 medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou, ktorým sa prijímajú implementačné pravidlá na uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci uvedené v článku 64 ods. 1 bode i a ii a ods. 2 Európskej dohody o pridružení uzavretej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane a v článku 8 ods. 1 bode i a ii a ods. 2 Protokolu č. 2 vzťahujúceho sa na výrobky ESUO (neuverejnené v Zbierke zákonov),

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 168/2002 Z. z. o prijatí Rozhodnutia Asociačnej rady č. 6/2001 medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou, ktorým sa prijímajú implementačné pravidlá na uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci uvedené v článku 64 ods. 1 bode iii a ods. 2 podľa článku 64 ods. 3 Európskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane a v článku 8 ods. 1 bode iii a ods. 2 podľa článku 8 ods. 3, Protokolu č. 2 k tejto dohode o výrobkoch Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO)

Zmluva o ES,

Oznam Komisie, 97/C 372/03, o definícií relevantného trhu, O.J. 1997 C 372,

Oznam Komisie, 94/C 385/02, ohľadne pojmu koncentrácia, O.J. 1994 C 385,

Oznam Komisie, 97/C 372/04, ohľadne dohôd zanedbateľnej dôležitosti, O. J. 1997 C 372,

Nariadenie Rady, 4064/89, 21. december 1989, vzťahujúci sa na kontrolu koncentrácií medzi podnikmi, O.J. 1989 L 396, v znení nariadenia Rady, 1310/97, 30. jún 1997, O.J. 1997 L 180,

Nariadenie Komisie, 2790/1999, 22. december 1999, o aplikácii čl .81 ods .3 zmluvy (ES) na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených praktík, O.J. 1999 L 336,

Nariadenie Komisie, 1475/95, 28. jún 1995, o aplikácii čl. 85 ods .3 zmluvy na kategórie dohôd o distribúcii a o službách poskytovaných pri a po predaji automobilu, O.J. 1995 L 145,

Nariadenie Komisie, 240/96, 31. január 1996, o aplikácií čl. 85 ods. 3 zmluvy na kategórie dohôd o prevode technológie, O.J. 1996 L 31,

Nariadenie Komisie, 2658/2000, 29. november 2000, o aplikácii čl. 81 ods. 3 zmluvy na kategórie dohôd o špecializácii, O.J. 2000 L 304,

Nariadenie Komisie, 2659/2000, 29. november 2000, o aplikácii čl .81 ods. 3 zmluvy na kategórie dohôd o výskume a vývoji, O.J. 2000 L 304,

Nariadenie Komisie, 3932/92, 21. december 1992, o aplikácii čl .85 ods .3 zmluvy na niektoré kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených praktík v oblasti poistenia, O.J. 1992 L 398,

Nariadenie Komisie, 823/2000, 19. apríl 2000, o aplikácii čl. 81 ods. 3 zmluvy na niektoré kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených praktík medzi námornými prepravnými spoločnosťami, O.J. 2000 L 100,

Nariadenie Komisie, 69/2001, 12. január 2001, o aplikácii článkov 87 a 88 zmluvy o ES na zanedbateľnú štátnu pomoc, O.J. 2001 L 10,

Nariadenie Komisie, 70/2001, 12. január 2001, o aplikácii článkov 87 a 88 zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikateľom, O.J. 2001 L10,

Nariadenie Komisie, 68/2001, 12. január 2001, o aplikácii článkov 87 a 88 zmluvy o ES na štátnu pomoc v oblasti vzdelávania, O.J. 2001 L 10,

Nariadenie Rady, 1540/98, 29. jún 1998, ohľadne štátnej pomoci lodiarskemu priemyslu, O.J. 1998 L 202,

Oznam Komisie, 98/C 74/06, Usmernenie ohľadne štátnej pomoci s regionálnym zameraním, O.J. 1998 C 74,

Oznam Komisie, 97/C 279/01, Komunitárny rámec štátnej pomoci automobilovému priemyslu, O.J. 1997 C 279;

Oznam Komisie, 2001/C 37/03, Komunitárny rámec štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, O.J. 2001 C 37,

Oznam Komisie, 96/C 45/06, Komunitárny rámec štátnej pomoci pre výskum a vývoj, O.J. 1996 C 45,

Oznam Komisie, 97/C 283/02, Usmernenie ohľadne štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, O.J. 1997 C 283,

Oznamy Komisie, 2002/C 70/04, Multisektoriálny rámec štátnej pomoci s regionálnym zameraním v prospech veľkých investičných projektov, a, 2002/C 70/05, Štátna pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu a štátna pomoc na ukončenie výroby v oceliarskom priemysle, O.J. C 2002 C 70,

Oznam Komisie, 96/C 94/07, Rámec štátnej pomoci pre priemysel syntetických vlákien, O.J. 1996 C 96, ktorého platnosť bola predĺžená Oznamom Komisie, 2001/C 368/03, O.J. 2001 C 368,

Oznam Komisie, 95/C 334/04, Usmernenie ohľadne štátnej pomoci na podporu zamestnanosti, O.J. 1995 C 334,

Smernica Komisie, 80/723, 25. jún 1980, o transparentnosti finančných vzťahoch medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi, O.J. 1980 L 195

zákon č. 59/2000 Sb. o verejnej podpore

ESD, 11. december 1980, 31/80, Oréal, ECR s. 3775,

ESD, 14. február 1978, 27/76, United Brands, ECR s. 207,

ESD, 15. júla 1970, 41/69, ACF Chemiefarma/Komisia, ECR s. 661,

ESD, 14. júl 1972, 48/69, ICI/Komisia, ECR s. 619,

ESD, 31. marec 1993, C-89/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85, C-125 až 129/85 Ahlstrom a iní/Komisia (prípad „buničina“), ECR s. 1307,

ESD, 27. január 1987, 45/85, Verband der Versicherer, ECR s. 405,

ESD, 31. október 1974, 15/74, Centrafarm/Sterling Drug, ECR s. 1147,

ESD, 31. október 1974, 16/74, Centrafarm/Winthrop, ECR s. 1183,

ESD, 3. október 1985, 311/84, CBEM, ECR s. 3261,

ESD, 22. február 1961, 30/59, Gezamenlijke Steenkoleumijnen in Limbourg, ECR s. 3,

ESD, 22. marec 1977, 78/76, Steinike, ECR s. 595,

ESD, 30. január 1985, 290/83, Komisia/Francúzsko, ECR s. 439,

ESD, 30. november 1995, C-134/94, Esso Espagnola, ECR s. 4223,

ESD, 13. december 1991, C-18/88, RTT, ECR s. 5941,

ESD, 23. apríl 1991, C-41/90, Hofner, ECR s.1979,

ESD, 18. jún 1991, C-260/89, ERT, ECR s.2925,

ESD, 15. máj 1975, 71/74, Frubo, ECR s.563,

ESD, 31. máj 1979, 22/78, Hugin, ECR s.1869,

ESD, 3. júl 1985, 243/83, Binon Messagerie de Presse, ECR s. 2015,

ESD, 21. február 1973, 6/72, Continental Can, ECR s. 215,

ESD, 6. marec 1974, 6 a 7/73, Zoja, ECR s. 223,

ESD, 13. február 1969, 14/68, Walt Wilhelm, ECR s. 1,

ESD, 30. apríl 1986, 209/84, Asjes, ECR s. 1457

Komisia, 9. november 1994, 94/922, MSG Media Services, O.J. 1994 L 364/1,

Komisia, 12. október 1991, 91/619, de Havilland, O.J. 1991 L 334,

Komisia, 30. november 1994, 94/815, Cementársky kartel, O.J. 1994 L 343,

Komisia, 30. jún 1993, 93/438, CNSD, O.J. 1993 L 203, a 30. január 1995, 95/188, COAPI, O.J. 1995 L 122,

Komisia, 21. október 1998, 1999/60, Dohody európskych výrobcov tepelne izolovaných potrubí pre mestské vykurovanie, O.J. 1999 L 24,

Komisia, 21. december 1993, 94/19, Sea Link, O.J. 1994 L 15,

Komisia, 18. december 1996, 97/181, Podmienky stanovené druhému operátorovi GSM v Španielsku, O.J. 1997 L 76

Rada konkurencie, 23. január 2001, Testy na glykémiu v časti vzťahujúcej sa na zmluvy o exkluzívnej distribúcií medzi laboratóriami a ich dodávateľmi, Bulletin officiel de la concurrence, dela consommation et de la représsion des fraudes, č.2/2001,

Rada konkurencie, 26. február 2001, Sektor zmrzlín a zmrzlinových krémov, Bulletin officiel de la concurrence, dela consommation et de la représsion des fraudes, č.3/ 2001

Kalesná, K.: Právo proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK 1995,

Ritter, L., Braun, W.D., Rawlinson, F.: European Competition Law: A practitioner’s Guide, The Hague – London – Boston, Kluwer Law International 2000,

Schapira, J., Le Tallec, G., Blaise, J.-B.: Droit européen des affaires, Paris, P.U.F. 1994,

Tichý, L., Reiner, A., Svoboda, P., Zemánek, J., Král, R.: Evropské právo, Praha, Nakladatelství C. H. Beck 1999,

Waelbroeck, K., Frignani, A.: Commentaire Megret - Concurrence, Bruxelles, Editions de l’Université libre de Bruxelles 1997,

L’application des articles 85 et 86 par les juridictions nationales des Etats membres, Bruxelles, Commission européenne, Direction générale IV – Concurrence 1997

Citované časopisecké články:

Berlin, D.: L‘application du droit communautaire de la concurrence par les autorités françaises, Revue trimestrielle de droit européen, 1/1991, s. 1 - 45,

Duchemin, C.: L'application du droit communautaire de la concurrence aux ordres professionnels, Revue de la Concurrence et de la Consommation, septembre – octobre 1995, s. 46 - 51,

Idot, L.: Europe, 1997, október, č. 324, s. 19