Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na
tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam spoluobčanov.
§ 2
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené
dobrovoľne, a zameriavajú svoju činnosť na to, aby nedochádzalo k porušovaniu
práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby
sa práva nezneužívali na úkor týcht
o osôb.
§ 3
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany
práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
§ 4
Zrušený od 1.1.1992
§ 5
Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach. Túto povinnosť nemajú, ak účastník je zastúpený advokátom
alebo komerčným právnikom.
§ 6
V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú
medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Tretia hlava
ÚČASŤ NA KONANÍ
Účastníci
§ 18
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú
právo konať pred súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť
im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
§ 19
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
§ 20
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť)
v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva
a brať na seba povinnosti.